V predchádzajúcom článku som písal o to čo je „Výroba výlučne na vlastnú spotrebu“ a ako môže „distribučná“ zistiť, že sa „nevyrába len na vlastnú spotrebu“. V tomto pokračovaní sa pozriem na nenápadné ale hlboké a „zlé“ dôsledky energetického zákona, ktoré sa vzťahujú na každého. A to i na tých čo nemajú „fotovoltiku“.
Prečo je energetický zákon v samej podstate nebezpečný
Za neoznámenie začatia, ukončenia a zmeny výroby elektriny hrozí pokuta 300 € až 300 000 € (podľa sankčného paragrafu). Súčasne je v tomto zákone zadefinované, že „zariadením na výrobu elektriny zariadenie, ktoré slúži na premenu rôznych primárnych alebo sekundárnych zdrojov energie na elektrinu; zahrňuje stavebnú časť a technologické zariadenie,„. Takže každý, kto premieňa inú energiu na elektrickú energiu (ďalej budem používať ľudovejšie – elektrinu) teda elektrinu vyrába. A teraz pozor: v žiadnom akumulátore (či inak nazývanej „baterke“) nie je uložená elektrina. Je v ňom iná energia – chemická. A tak je naplnený § 2 písm. b) ods. 1. – každá batéria, každý alternátor, každý i ten najmenší fotovoltický panelík, je výroba elektriny.
Striktné vysvetlenie častí § 4
Podľa § 4 ods. (2) nie je výroba elektriny z akumulátorov, alternátorov či fotovoltiky (a iných zariadení na výrobu elektriny) podnikaním v elektroenergetike, ale len vtedy ak si všetku elektrinu spotrebujem.
Ale na akúkoľvek takúto výrobu sa vzťahuje ods. (9) tohto paragrafu:
„Na osoby, ktoré vykonávajú činnosti podľa odseku 2 alebo odseku 5 alebo prevádzkujú verejne prístupnú nabíjaciu stanicu, sa vzťahuje oznamovacia povinnosť, podľa ktorej sú povinné v lehote do 30 dní oznámiť úradu začiatok, ukončenie a zmenu tejto činnosti.„
Takže týmto odsekom je zavedená „oznamovacia povinnosť“ a vyššie spomenutý sankčný paragraf (§ 91 ods. (2) pism. e) jasne píše, že „alebo za nesplnenie povinností uložených v § 4,“ je potrestané pokutou 300 € až 300 000 €.
Kto elektrinu vyrába mal by sa „oznámiť“
Zákon nerozlišuje ako sa elektrina vyrába, len rozlišuje či sa spotrebuje všetka pre seba – ak áno nie je to podnikanie.
Takže ktokoľvek si kúpi „solárnu lampu“ – čo i len za pár € ako tá na ilustračnom obrázku – má povinnosť sa „oznámiť“.
Ale táto povinnosť sa vzťahuje aj na ostatné výroby, aj nenabíjateľné baterky (správne primárne články), mobily, notebooky, tablety či čokoevek má v sebe baterku.
POZOR: Oznamovacia povinnosť je aj na ukončenie činnosti – ak vybité baterky odnesiete na zber (dúfam, že ich nevyhadzujete do koša), tak aj vtedy by ste to mali oznámiť ako „ukončenie“ činnosti.
Žiadna kaša sa neje taká horúca ako sa uvarí, ale…
Je málo pravdepodobné, že štát so svojou vynucovacou mocou uplatní sankcie na všetkých nás čo vyrábame (nevedomo) elektrinu a začne posielať pokuty za „neoznámenie“.
Zákon nerozlišuje veľkosť výroby, iba to či si ju spotrebujem, alebo dám „mimo“ svojej zodpovednosti – dosahu. Takže je jedno či sa jedná o záhradnú solárnu lampičku, alebo fotovoltiku napr. s desiatimi FV panelmi.
Dôležité je či „svojou“ elektrinou neovplyvňujem „iných“ – napr. distribučnú sústavu za odberným miestom. No a na posúdenie toho „ovplyvňovania“ slúži ten elektromer ako súčasť odberného miesta. A tým sa na záver vraciam k predchádzajúcemu článku – aké elektromery distribučná má a ako vie zmerať pretoky.
A ešte pridám tradičný dôvetok.
Dodatok
Uvedené informácie sú odborným názorom autora a iba informatívne a skutočnosti v ňom uvedené nie je možné považovať za právne rady. EnergiaWeb ani Pavel ŠIMON s.r.o. nemá oprávnenie poskytovať právne poradenstvo. Aplikáciu tu napísaného riešite iba na vlastnú zodpovednosť. Článok slúži najmä na úvod do vášho hlbšieho štúdia problematiky. Treba si však uvedomiť naše ústavné právo zákony čítať a slobodne si ich vysvetľovať.
Ak vás článok zaujal, alebo máte doplňujúce otázky, tak nám napíšte do diskusie pod článkom. Samozrejme nás poteší „lajk“ nie len k článkom, ale aj na našej LinkedIn stránke. Bude to malá odmena za našu snahu.
