Tento týždeň ovládla oblasť obnoviteľných zdrojov zasa vášeň a emócie. Spôsobilo to druhé kolo projektu Zelená domácnosť (ďalej ZD). Tak ako sme písal o „šialenstve“ v decembri, tak sa vystupňovalo do vyššieho stupňa v druhom kole. Začali padať obvinenia z použití robotov, z manipulácie a podobne.  Do obyčajného ľudského strachu „čo ak sa mne neujde“ sa začala miešať (úplne zbytočne) politika.

V čom je teda problém s projektom Zelená domácnostiam? Ľudia majú obavu (strach), že sa im zo zadarmo peňazí neujde. A i keď z dlhodobého pohľadu je to nezmysel, tak samotné naplnenie prvých dvoch kôl im vlastne dáv za pravdu. V programe je celkovo 115 mil. €, na prvý národný projekt bolo vyčlenených 45 mil. €. Pri priemernej alokácii okolo 2 500 € na poukážku je to rádovo 18 000 podporených systémov pre tento prvý národný projekt. Celkovo cez tých 115 mil. € môže byť podporených cez 45 000 domácností.

Je teda celkovo na mieste mať strach, že sa „mi neujde“? –  Nie je. Ale spôsob jednorázových výziev s veľmi limitovanými prostriedkami takýto krátkodobý strach spôsobuje. A v tomto prípade majú vlastne domácnosti pravdu. Ja sám som volal takmer desiatim klientom, že „už sa to spustilo“.

V programe je zaregistrovaných 565 zhotoviteľov (ZelenaDomacnostiam.sk – zoznam). Ak si každý zhotoviteľ obvolal, alebo sám registroval svojich klientov, tak už len to zabezpečilo tisíce žiadostí. Viem, že sú zhotovitelia, ktorí majú ambíciu realizovať 100 a viac domácností. Myslite si, že sa im oplatilo investovať do „robotického“ zadávania – Nie. Riešenia na obídenie „kapči“ sa dajú kúpiť, dajú sa naprogramovať. Ale ten kto sa trochu vyzná, vie, že sú to nákladné záležitosti. A to nejde len o obídenie tej „kapči“ – treba naprogramovať celý systém zadávania. Nákladovo je to v desaťtisícoch €. Prosto sa to neoplatí.

Jednoduchšie pre tých čo majú „pár“ známych je to nahodiť sám, alebo im zavolať – „Už to beží – nahadzuj.„. Pre zhotoviteľov, ktorí majú stovky, alebo povedzme aj tisícky potenciálnych domácností na zaregistrovanie, je jednoduchšie si najať pár brigádnikov na pár hodín. Za 5 € na hodinu vie i ten pomalý brigádnik nahodiť 10 žiadostí. Rýchly aj 30. 5 študentov u jedného zhotoviteľa nahodí za hodinu 150 žiadostí. A stálo by to 50 €. Ak máme na Slovensku „iba“ 10 veľkých zhotoviteľov – je to 1 500 žiadostí za hodinu. Keď k tomu prirátame ďalších 555 zhotoviteľov, ktorí majú iba 10 klientov = ďalších 5 550 žiadostí. A teraz aj informované domácnosti, ktoré sa rozhodli si to riešiť sami – povedzme iba 1 000. A ešte takí ako ja? Nie som zhotoviteľ (ani nechcem byť, ale to je o inom) – ale mám klientov, ktorí ma požiadali o pomoc pri realizácii. Je ich do 10. V systéme MH SR je okolo 1 000 inštalatérov s osvedčením na FV, termiku, tepelné čerpadlá a kotle. Koľko asi majú klientov, ak sa aj neregistrovali ako zhotovitelia? Celkovo je to do 10 000 pripravených domácností.

Ak porovnáme 10 000 pripravených domácností s celkovou kapacitou 1. programu – 18 000, alebo celkovo v ZD (viď vyššie) 45 000. Tak nie je opravdu dôvod na strach. Ale ak sa v prvom kole uvoľnilo 3,2 mil. € a v druhom kole sa 4,5 zvýšilo na 7,5 mil. €. To prosto na upokojenie prvotného záujmu nestačí a logicky to vzbudzuje obavu – „mne sa neujde“. SIEA správne upozorňuje, že je peňazí dosť. Ale ľudi si pamätajú dotácie na kotle, pamätajú podporu zo štátneho fondu rozvoja bývania a iné dotácie. A to v nich (možno nesprávne) vzbudzuje obavu, že sa im neujde. A čo spravilo 1. aj 2. kolo v ZD – potvrdilo ich strach. Neušlo sa im.

Ako to urobiť lepšie? 

Otvoriť kontinuálnu výzvu. Dať na web počítadlo – je ešte „toľko“ financií v systéme. Každý 31. po registrácii domácnosti, ktorá si „neaktivuje“ poukážku u zhotoviteľa, sa prosto peniaze vrátia späť do systému a počítadlo sa navýši o vrátené peniaze. Každou žiadosťou sa počítadlo zníži. Ale podstatné je, že ľudia uvidia, že je ešte dosť financií. A tiež si uvedomia, že ešte teraz nemajú čas na realizáciu a preto si to lepšie naplánujú. Dá sa to technicky? – Veľmi jednoducho. Dá sa to právne? – Neviem, ale určite áno, a od toho je tu SIEA aby našla spôsob. Určite je to jednoduchšie ako odpovedať na stovky a tisícky naštvaných, ktorím sa neušlo.

Ešte k „robotom“ na záver

Aj keby sa tí najväčší zhotovitelia nechali naprogramovať programové zadávanie – nepravdepodobné, viď vyššie – je to zakázané? Je to mimo pravidiel – Nie je. Je to legálne riešenie. Takže keby aj… Je to spravodlivé? – Nie je. Ale dotácie sú celkovo nespravodlivé. Toto je len časť ich nespravodlivosti. Samotné rušenie a opätovné spúšťanie výziev nič nevyrieši (ako napr, v Rakúsku). Je to o obyčajnom ľudskom strachu – mne sa neujde. A to Rakúsko nie je dobrý príklad, lebo to je v tomto ohľade úplne iná mentalita. SIEA je teda úplne zbytočne obviňovaná zo zvýhodňovania, alebo dokonca podvodov. Oni urobili maximum v nastavených pravidlách aby systém fungoval správne. Jedinú chybu čo spravili, je že nevedia oceniť a spracovať ten primárny strach. Dá sa to, len by museli zmeniť pohľad na vec. Ale neviem, či im to štátne pravidlá „dovolia“.