Jedna z najzaujímavejších prednášok odborného sprievodného programu výstavy SOLARIS Nitra 2016 organizovaným SAPI bola nesporne prednáška o „Povinnostiach výrobcov a dovozcov fotovoltaických technológií vyplývajúce zo zákona o odpadoch„. Veľká vďaka za uvedenie do problematiky a zmenách po 1. 1. 2016 patrí pani Ing. Elene Bodíkovej, PhD. zo spoločnosti VIK s.r.o. Pôvodná prednáška p. Bodíkovej VIK – fotovoltaika však pre účely tohto textu bola rozšírená a rozdelená na viacero častí. V tejto prvej časti sa budeme zaoberať najmä definíciami pojmov, ktoré sú bohužiaľ pre ostatný text nevyhnutné.

Zákon o odpadoch

Odpady sú riešené zákonom č. 79/2015 Z. z. o odpadoch  a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Jeho rozsah a zámer je podstatne širší, v tomto texte sa budeme zaoberať časťami vzťahujúcimi sa na fotovoltiku.

Zákon v § 27 odsek (2) stanovuje množstvo povinností na výrobcov vyhradeného výrobku. Tými sa rozumie pre fotovoltiku:  výrobca elektrozariadení (§ 32), výrobca batérií a akumulátorov (§ 42), výrobca obalov (§ 52). Zákon ešte definuje: výrobcu vozidiel (§ 60), výrobcu pneumatík (§ 69), výrobcu neobalového výrobku (§ 73) – tými sa však nebudem zaoberať.

Kategória odpadov

Fotovoltaické panely sú zaradené medzi elektrozariadenia kategórie 4 Spotrebná elektronika a fotovoltaické panely (§ 32 zákona), akumulátory majú celú samostatnú časť zákona (od § 42). Podľa zákona sa za odpad pri likvidácii považujú všetky časti FVE/Z (viď § 32 ods. (6) zákona).

Vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. 373/2015 Z. z. kategóriu upresňuje na  podkategóriu 4.1. Fotovoltaické panely s príslušenstvom (káblové rozvody, meniče, meracie panely). Teda komponenty celej FVE: vrátane všetkej kabeláže, ochrán, striedačov, meraní ale aj nosnej konštrukcie. Všetky patria do tejto podkategórie. Výnimku samozrejme u FVE/Z s uskladnením  tvoria batérie, ktorá majú samostatnú kategóriu (Tretí oddiel zákona pd § 42).

Výrobcovia a dovozcovia takýchto zariadení majú viacero povinností z tohto zákona. Pred rozborom povinností si treba zadefinovať viaceré pojmy. Prvý pojem je výrobca elektrozariadenia.

Výrobca elektrozariadení

je ním podľa § 32 zákona ods. (16) každá fyzická osoba – podnikateľ (ďalej FOp) alebo právnická osoba (ďalej PO), ktorá má sídlo alebo miesto podnikania na území SR a vyrába elektrozariadenia, si dá elektrozariadenia navrhnúť alebo vyrobiť, a uvádza ich na trh, opätovne predáva pod svojím menom vyrobené inými dodávateľmi; predajca, ktorý ďalej predáva, sa nepovažuje za výrobcu, ak sa na elektrozariadení nachádza značka výrobcu, uvádza v na trh SR  elektrozariadenia z iného štátu.

Výrobcom je aj zahraničný výrobca elektrozariadení – tzn. predáva na území SR elektrozariadenia prostriedkami diaľkovej komunikácie priamo domácnostiam alebo aj iným používateľom a má sídlo alebo miesto podnikania v inom členskom štáte alebo v inom ako v členskom štáte. A tiež má sídlo alebo miesto podnikania na území SR a v rámci svojej podnikateľskej činnosti na základe zmluvy uzatváranej na diaľku predáva elektrozariadenie priamo používateľovi v inom členskom štáte (diaľkový výrobca elektrozariadení).

Podľa § 32 zákona ods. (14): Sprístupnenie elektrozariadenia na trhu je dodanie elektrozariadenia na distribúciu, spotrebu alebo používanie na trhu Slovenskej republiky v rámci podnikania, či už za poplatok alebo bezplatne.

Podľa § 32 zákona ods. (15): Uvedenie elektrozariadenia na trh je prvé sprístupnenie elektrozariadenia na trhu v Slovenskej republike v rámci podnikateľskej činnosti.

Výrobcom sa teda rozumie ktokoľvek uvedie elektrozariadenie na slovenský trh či už pod svojou, alebo cudzou značkou. Ten kto už kupuje a predáva ďalej pod originálnou značkou nie je výrobca a na neho sa tieto povinnosti o odpadoch nevzťahujú. 

Trhový a zberový podiel výrobcu

Zákon v § 32 uvádza aj tieto definície:

Ods. (28) Trhový podiel výrobcu elektrozariadenia je percentuálny podiel množstva elektrozariadení uvedených výrobcom elektrozariadení na trh v danom kalendárnom roku k celkovému množstvu elektrozariadení uvedených na trh v danom kalendárnom roku.

Ods. (29) Zberový podiel výrobcu elektrozariadení pre príslušný kalendárny rok je súčin celkového množstva vyzbieraného elektroodpadu v predchádzajúcom kalendárnom roku a trhového podielu výrobcu elektrozariadení za predchádzajúci kalendárny rok.

Tieto dva pojmy sú spojené s povinnosťou výrobcov a zverejňovania údajov. K týmto povinnostiam sa dostaneme v ďalšom dieli.

Niektoré ďalšie pojmy

Podľa § 2 zákona:
Ods. (1) Odpad je hnuteľná vec alebo látka, ktorej sa jej držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť alebo je v súlade s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi ¹⁴) povinný sa jej zbaviť.

(2) Odpadom nie je:
a) látka alebo hnuteľná vec, ktorá je vedľajším produktom,
b) špecifický odpad, ktorý dosiahol stav konca odpadu,
c) odpad, ktorý prešiel procesom prípravy na opätovné použitie a spĺňa požiadavky na výrobok uvádzaný na trh ustanovené osobitným predpisom,¹⁵) alebo
d) odpad odovzdaný na použitie do domácnosti.

(3) Prúd odpadu je skupina druhov odpadov s podobnými vlastnosťami, ktoré umožňujú ich ďalšie spoločné nakladanie.

Povinnosti môže výrobca podľa § 27 zákona ods. (6) … jedným z týchto spôsobov:

a) vytvorením systému individuálneho nakladania s vyhradeným prúdom odpadu (ďalej len „individuálne“) alebo

b) prostredníctvom jednej organizácie zodpovednosti výrobcov a jej systému združeného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu (ďalej len „kolektívne“).

Pomerne zaujímavá a dôležitá je aj v § v ods. (1) Hierarchia odpadového hospodárstva je záväzné poradie týchto priorít:

a) predchádzanie vzniku odpadu,
b) príprava na opätovné použitie,
c) recyklácia,
d) iné zhodnocovanie, napríklad energetické zhodnocovanie,
e) zneškodňovanie.

Ako vidno najväčšiu prioritu má aby odpad vôbec nevznikal cez jeho opätovné použitie (anglicky reuse), recykláciu a až následne zničenie zhodnotením na energiu. Až úplne na konci je zneškodňovanie (skládkovaním, spaľovaním a pod.)

Záver prvej časti

Toto je pomerne nudná časť súboru článkov o povinnostiach výrobcov (distribútorov, dodávateľov, …) (elektro)zariadení – v našom prípade zameranom na inštalatérov fotovoltických elektrární a zariadení (FVE/Z). Boli zadefinované pojmy odpad, čo nie je odpad, aký druh podnikateľov podlieha povinnostiam pri odpadoch – tí, ktorí alebo vyrábajú, alebo dovážajú tovar na územie Slovenska.

Tiež, že povinnosti možno plniť individuálne alebo kolektívne. V ďalšom pokračovaní si povieme o tých povinnostiach viac.

 

Uvedené informácie sú iba informatívne a skutočnosti v ňom uvedené nie je možné považovať za právne rady. EnergiaWeb ani Pavel ŠIMON s.r.o.  nemá oprávnenie poskytovať právne poradenstvo.