Približne v čase keď u nás naplno horela vatra hnevu voči situácii s cenami energií bol na stránkach Bloomberg New Energy Finance (bnef) uverejnený článok o inom kúsku sveta: Living in the dark: 240 million Indians have no electricity. Opisuje situáciu v Indii na príklade jedne dediny a rodiny. 240 mil. Indov nemá prístup k elektrine. Pri jeho čítaní som si hovoril, že sme na tom stále dobre. My sa aspoň môžme rozčuľovať na cenou energie aj v čase keď je vonku tma a zima (v teple a pri pozeraní televízora alebo na internete).

Len v Indii žije 240 mil. ľudí bez dodávok elektriny

Vo všeobecnosti je to číslo hrozné, ale až na pár sekúnd nás asi vo všeobecnosti necháva chladným. Je to ďaleko a celkovo si to ťažko predstaviť – za jedno je to moc veľké číslo ľudí a za druhé predstava toho, že niekde v krajine, ktorá patrí k špičke medzi svetovými programátormi nemajú rodiny, ale aj celé dediny, elektrinu?

Koľko je 240 mil. obyvateľov?

Podľa wikipédie žije v Európe necelých 740 mil. ľudí, v Európskej únii dokonca iba 508 mil. obyvateľov. Ak si to dáme do porovnania, tak 1/3 Európanov by nemalo elektrinu a dokonca skoro polovina ľudí v Európskej únii. Ale treba poctivo priznať, že v Indii je viac ako 1,2 mld. Indov, takže pre nich je to menej ako štvrtina.

Zdroj: Wikipedia.org

Vzhľadom na takmer plnú elektrifikáciu Európy, a určite Európskej únie, by sa mohlo javiť zvláštne, že na podstatne menšom území nevedia tak veľkému počtu ľudí dotiahnúť elektrinu. Ale len keď HDP dvoch regiónov tak už tam j časť odpovedi – na obyvateľa má EU skoro 10 väčšiu produkciu.

Iný rozmer ceny elektriny

Približná koncová cena 1 MWh elektriny je u nás okolo 110 až 130 €. Rodinný dom s plynovým, alebo iným neelektrickým kúrením, spotrebuje ročne medzi 4 až 10 MWh – náklady na elektrinu sa teda pohybujú od 400 do 1 300 € ročne. Pokiaľ sa elektrinou aj kúri tak to môže byť ďalších cez 10 MWh ročne navýšenie spotreby, t.j. plus ďalších okolo 1 000 €. Pri plyne alebo dreve (honosne biomase) sú náklady na kúrenie okolo poloviny z ceny elektrického kúrenia. Bežne sa teda na elektrinu a teplo v rodinnom dome spotrebuje medzi 1 000 až 2 500 € ročne. Štandardne sa u nás elektrina moc „nekradne“. Čierny odber elektriny je skôr problém v marginalizovaných komunitách.

Ale v Indii je problém v iných rozmeroch: “Hlavný problém zlého finančného zdravia distribučných spoločností je organizovaná krádež elektriny” povedal Padamjit Singh, člen vedenia Transparency International India a člen All India Power Engineers Federation. Verí, že niekedy sú v tejto krádeži komplicmi samotné distribučné spoločnosti.  “Pokiaľ sa toto nevyrieši, tak nevidím nádej pre ľudí, ktorí nemajú elektrinu.”

Deepak Gupta, senior program manager v New Delhi-based Shakti Sustainable Energy Foundation dodáva: „Dokonca aj keď sú distribučné spoločnosti ochotné pripojiť dom, tak niektorí majitelia nemajú na zaplatenie pripojovacích nákladov – od 2 000 rupií do 3 000 rupií (od $29 do $44). Veľa majiteľov proste tieto peniaze nemá.”

Článok má podstatne viac detailov, obsahuje a príbeh ženy, ktorej uhoreli deti, keď sa prevrhla petrolejka – jediný zdroj svetla v dome. Zdroj na článok je hore v texte, stojí za prečítanie. Ale vrátim sa k podstate z nadpisu. Áno dejú sa u nás zlé veci a neprávosti. Treba s nimi bojovať, inak nezmiznú. Ale popritom nesmieme zabúdať, že je na svete množstvo ľudí, ktorí nežijú v takejto šťastnej krajine, kde prístup k elekrine majú vlastne všetci a to už od roku 1960 (vtedy bola dokončené elektrifikácia Československa, viď starší článok:Krátky pohľad na elektrifikáciu ešte kratší pohľad do budúcnosti)

Ilustračné fotografie dvoch tvárí Indie:

z