Včera 20. 4. 2017 sa v kongresovej sále SLSP na Tomasikovej v Bratislave prebehla Medzinárodná odborná konferencia – 7. Ročník eurostav conference a 4. Ročník konferencie skgbc: Udržateľnosť v architektúre a vo výstavbe. Konferencia mala hlavnú tému: „smart princípy: teória verzus realita„. Eurostav je Vydavateľstvo Eurostav, ktoré sa zaoberá najmä „staviteľstou“ literatúrou a skgbc je občianske združenie Slovenská rada pre zelené budovy SKGBC.
Čo je to „Zelená architektúra“
Ide o architektúru, ktorá sa snaží navrhovať, realizovať a užívať ekonomicky, ekologicky a esteticky navrhované budovy so zdravým vnútorným prostredím, v ktorých sa nemrhá energiou ani inými zdrojmi. Ide je o to aby sa takéto budovy stali bežnou vecou. Zelená architektúra je časťou konceptu „Zelených budov“.
Aby som využil terminológiu Slovenskej rady pre zelené budovy: „V jednej vete so slovným spojením „zelené budovy“ sa často sa hovorí o udržateľnej výstavbe. Skrýva sa za tým najmä premyslený a tvorivý dizajn, koncepčné plánovanie a ohľaduplné myslenie.
Zelené budovy sú efektívne vo využívaní zdrojov (energetických, prírodných aj spoločenských) a ohľaduplné voči životnému prostrediuvpočas celého ich životného cyklu – to znamená od projektu a výberu pozemku, cez proces výstavby, prevádzku budovy, až po prípadnú renováciu alebo likvidáciu.
Pri ich projektovaní a výstavbe zohrávajú rovnako dôležitú úlohu ekonomické a ekologické faktory, kvalita výstavby a trvácnosť stavby – a neoddeliteľnou súčasťou je komfort užívateľov, čo zahŕňa aj ohľaduplnosť voči okolitej komunite.
Hlavným cieľom pri udržateľnej výstavbe a zelených budovách je minimalizovať negatívny dopad na zdravie ľudí
a životné prostredie cez efektívne využívanie energie, vody a ostatných prírodných zdrojov, ochranu zdravia používateľov týchto budov a zvyšovanie produktivity zamestnancov, limitovanie odpadu, znečistenia a degradácie životného prostredia.“
Konferencia „Udržateľnosť v architektúre a vo výstavbe„
I keď sa možno slovo „udržateľnosť“ používa často, tak som trochu presvedčený, že sa používa málo. A pokiaľ sa nestane základnou zásadou žitia, podnikania ale aj správy vecí verejných, tak je potreba aj takéto skvelé akcie. Konferencia mala tri bloky:
- Udržateľný urbanizmus
- Inovácie pre udržateľný urbanizmus
- Najlepšie príklady udržateľnej architektúry
I napriek tom, že by sa patrilo opísať každú prednášku – všetky boli také dobré – tak spomeniem iba jednu z každého bloku.
Za mňa bola úplne najlepšia prednáška v prvom bloku: prednášal Paoblo Riquelme z Pablo Riquelme Tmi., Fínsko. Téma mala obyčajný názov: Smart City Helsinky.
Pablo Riquelme je fínsky architekt a dizajnér narodený v Chile. Vyštudoval architektúru a dizajn v Helsinkách. Má vyše pätnásťročnú prax v navrhovaní architektúry a dizajnu. V posledných rokoch sa zameral na dizajn vo verejnom sektore a za organizáciu Design Driven City organization bol menovaný mestským dizajnérom mesta Helsinki. Jeho téma bola „Dizajn pre verejný sektor“. V čom bola jeho prednáška tak výnimočná? Na množstve príkladov ukazoval, že udržateľnosť a využiteľnosť nie je vždy len otázka „drahých“ a technologických riešení. Ba naopak, svojou prednáškou sa snažil ukázať, že Dizajn = Empatia. Schopnosť počúvať čo ľudia potrebujú a chcú. A toto dá široké odpovedi na množstvo súčasných problémov.
V našom priestore (bohatej Európy) sme už vo vrchných oblastiach Maslovovej pyramídy“
A i napriek tomu máme skupiny ľudí žijúcich na spodku – schopný sotva zabezpečiť svoje základné životné potreby (bezdomovci, sociálne vylúčené skupiny a pod.). Avšak ak takýmto jednotlivcom dáme možnosť zapojiť sa do riešenia ich problému, tak nájdu odpovedi, také, že sú mimo predstavivosti zadávateľa. Či už išlo ako spojiť bezdomovcov a nevyužité a nevyužívané mestské objekty. Alebo osamelých starších a študentov bez možnosti platiť nájom.
V druhom bloku mimoriadne zaujal Walter van der Schee z Croonwolter&dros B.V., Holandsko. Jeho prednáška „Vodný cyklus z dlhodobej perspektívy“ ukazovala vodu, tak ako sa nad ňou málokto zamýšľa. Do je kolobehu v Holandsku je zapojených množstvo subjektov:
Veľmi poučné bolo aj rozoberanie problematiky separačného záchodu. Nie len, že je to téma na konferenciu, ale u nás začíname po troche zberať skúsenosti, ale len v sektore domácich užívateľov. Holanďana majú aj reálne skúsenosti z prevádzkovania vo verejných budovách.
Tretí blok bol zameraný najmä na reálne skúsenosti z praxe. Medzi nimi najviac zarezonovala prednáška Tima Jonathana z TU Delft, Holandsko. Opäť „suchý“ názov „Green Village“ ale skvelý obsah. Univerzita v Delfte má vo svojom areáli skúšobnú dedinu. Na tejto „dedine“ prebieha množstvo vedeckých experimentov okolo zelenej architektúry.
V rámci jedného projektu sa zúčastnili so svojím návrhom a realizáciou známeho Solárneho Decathlonu. Na rozdiel od mnohých iných súťažiacich sa rozhodli nestavať nový zelený dom, ale z klasického holandského spraviť moderný a udržatelný pasívny dom. Okolo pôvodného domu postavili vetraciu, riadenú a fotovoltickú nadstavbu.
