V utorok 23. 5. sa konala „Jarná ITAPA“ 2017. Ako web ITAPY píše, tak „ITAPA podujatia (Informačné technológie a verejná správa) sú od roku 2002 najznámejšími a najväčšími podujatiami na Slovensku, ktoré sa zaoberajú digitalizáciou verejnej správy (eGovernmentom).“ Tento rok však pribudli dva rozmery, ktoré nie sú úplne o verejnej správe: „Smart City“ a „O čom (sa) rozprávajú autá“. Treba však povedať, že toto odklonenie od hlavnej témy je užitočné. O akcii sme informovali aj my tu. 

Od úvodu rovno k Smart mestám

Jarnú ITAPU otvoril podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu p. Peter Pellegrini. Vo svojom príhovore sa venoval najmä pôsobnosti jeho zodpovednosti – informatizácii a investíciám. Vo funkcii je necelý rok, ale jeho časť vlády už má za sebou zaujímavé úspechy: zrušil niektoré drahé IT štátne projekty, ktorá mali tendenciu byť len diera na zbytočne minuté financie. Do realizácie sa blíži nový zákon o e-Governmente a niektoré ďalšie.

Jeho príhovor bol pre mňa príjemným prekvapením. Nebol to „štandardný“ politický prednes o tom ako vláda robí pre nás občanov to najlepšie, a my to nechápeme. K veciam sa p. Pellegrini vyjadroval jasne a nezakrývala aj iný – ten pre nás občanov horší – pohľad na Slovensko. Dokonca novinárov a verejnosť vyzval k väčšej angažovanosti pri kontrole ministerstiev a úradov. Súčasne aj vyzval k väčšej trpezlivosti – dal príklad súčasného digitálneho lídra, Estónsko. Im trvalo 17 rokov, kým sa dostali tam kde sú dnes.

Hádam jediný moment čo mi „vadil“ bolo keď si „kopol“ do Slovensko.digital a ich nadstavby nad štátnu poštu na slovensko.sk – do GovBox. Popis napr. tu zive.sk. Aj keď aj mne sa zdá neprimerané platiť 8 € mesačne za to čo mi štáta (ale zatiaľ v zlej kvalite) dáva zadarmo. Ale služba nie je náhrada, je to nadstavba a či sa za ňu niekto rozhodne platiť je predsa na ňom samom. A na jednej strane vyzývať na rozvoj takých služieb a hneď jednu kritizovať že vznikla je schizofrenické. I napriek tomuto bodu som z vystúpenia a tôačovky príjemne prekvapený.

V každom prípade podpredsedovi vlády držím palce aby aj ďalšie roky mohol tak celkom pozitívne hodnotiť prácu jeho časti vlády. Tým by sme vyhrávali aj my občania.

Po jeho príhovore mal druhý príhovor primátor hlavného mesta p. Ivo Nesrovnal. A de facto tým aj začal tému „Smart City“. Už jeho prednáška začala formovať pohľad na Smart mestá ako niečo čo nie sú „len“ drahé nákupy všeriešiacich (ale v skutočnosti neužitočných) technológií. Smart je skôr v rozumnosti, otvorenosti a najmä v nápomocnosti občanovi.

Pre primátora Bratislavy sú tri hlavné témy pre rozumné mesto: doprava, energetika a infraštruktúra. Bohužiaľ hlavné mesto trpí legislatívnym dlhom, rozdrobenosťou a komplikovanosťou. Pri podobnej rozlohe ako Viedeň, má 1/4 obyvateľov, ale nemá spoločný stavebný úrad – má ich vyše 10 (v jednotlivých mestských častiach).

Medzi prednáškou p. Nesrovnala a pokračovaním sekcie o Smart mestách bola téma klasickej ITAPY: Digitálne trendy v Governmente.

Smart city – nový dôvod na diery v rozpočtoch alebo reálny úžitok?

Časť akcie venovaná Rozumným mestám (Smart city) mala zaujímavých hostí, ktorí mali čo povedať k téme. I napriek tomu, že realizácia konceptu je iba na začiatku, má tendenciu sa rýchlo rozvíjať a dobiehať riešenia vo svete.

Moderátorom bol Milan Ištván, Partnerstvá pre prosperitu. Vystúpili: Peter Chochol, ATOS IT Solutions and Services. Igor Wzoš, Mesto Poprad, Jiří Stich, Czech smart city cluster a za štát sa pridala Denisa Žiláková, Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu. Do následnej panelovej diskusie sa zapojili aj Milan Galanda, Únia miest Slovenska a Patrik Križanský, EMOCITY.

Najdôležitejší odkaz z prezentácií a aj panelovej diskusie bol, že pojem „Smart city“ nemá byť chápaný ako „nejaká ďalšia technologická vlna„. A nie je to len o technologickej obmene. Pod pojmom Smart city jednotliví rečníci videli „mesto, ktoré je fér“, „komunikujúce alebo otvorené mesto“. Je to koncept zmeny pohľadu aj na vnútorné fungovanie mesta – o tom ako z jednotlivých referátov a odborov mesta urobiť komplexnejšiu službu občanovi.

Veľmi príjemným osviežením a vlastne aj poučením bol „príbeh“ 1. viceprimátora Popradu p. Wzoša. Budem len parafrázovať: „Poprad v začiatku minulého storočia dovolil železnici ísť cez mesto a prímestské pozemky. To z bežného mesta urobilo centrom regiónu a dovolilo narásť na najväčšie mesto na Spiši…“. Podobne je to dnes – ak sa správne naštartuje proces zmeny k rozumnému mestu (Smart city), tak sa bežný regionálny trend klesajúceho počtu obyvateľov môže zvrátiť. Je to koncept pre obyvateľov ale aj podnikateľov, pre klasických aj nových…

p. Žiláková z ÚVPII

Časti Smart City podľa ÚVPII

Dovetok

Pre mňa osobne to bolo zaujímavé podujatie a som rád, že na rozdiel o predchádzajúceho príspevku o Smart City z Košíc tu už štát nechýbal. Ba naopak bol celej akcie dobrým partnerom. A o Smart pohybe sa hovorilo značne prakticky – a nie len zo zahraničia (čsky Smart city kláster), ale s reálnymi (začínajúcimi) skúsenosťami od nás zo Slovenska.

Rozumné mestá sú o trpezlivosti, diskusii a dlhodobých zmenách – to je ďalší odkaz z Jarnej ITAPY k tejto téme.