Keď som písal článoček o „veternej beštii„, tak sa mi vrátila myšlienka skúsiť vypočítať, akú plochu by zabrali jednotlivé OZE pre to aby každá samostatne vedela vyprodukovať celoročnú spotrebu elektriny na Slovensku. Tak trošku sa snažím dať do súvislosti slovenskú energetickú politiku so svetovým posunom k OZE.
Príspevok k energetickej politike a energetickým mýtom
Slovensko má bežnú celoročnú spotrebu elektriny na úrovni 28,5 TWh, čo je 28,5 milióna MWh. Aj na tomto webe sme diskutovali či by sa táto elektrina dala vyrobiť čisto len z OZE. Týmto článkom sa pokúsim prispieť k riešeniu tejto otázky aspoň vypočítaním technického potenciálu Slovenska po jednotlivých hlavných obnoviteľných zdrojoch. Tie budú vietor, Slnko, voda a bioplyn. Ako ďalšie som sa pokúsil vypočítať akú veľkú plochu by zabralo uložiť túto produkciu, alebo jej časť, do Li-on batérií.
Ako poslednú výpočet som spravil odhad potrebnej investície do týchto zdrojov. Zasa úplne samostatne za každý variant.
Vietor
Pri veternej energii som rátal tri varianty pevninskej veternej turbíny. Štandardná – podobne ako turbíny medzi Viedňou a Bratislavou – výkonnosť turbín na úrovni 2 500 kWh/kWp. Ďalšie dva varianty počítajú v optimistickom prípade s lepšou produktivitou (až 3 000 MWh/MW), alebo pri pesimistickom iba s 2 000 MWh/MW. Plocha potrebná na realizáciu jednej 5 MW veternej turbíny je kruh s priemerom 50 m. Nakoľko zvyčajne je použité zemné VN vedenie, tak zabratá plocha nepresahuje 2 000 m2.
Fotovoltika
Pri fotovoltike je rátané iba s jedným variantom – 1 000 kWp/kWh a potrebnou plochou 2 ha na 1 MW inštalácie. Plocha samozrejme nemusí byť nevyhnutne pozemná inštalácia. 1 MW FVE je realizovateľný aj na streche haly, alebo ako prekrytie parkoviska, ale tiež poskladať z množstva malých strešných inštalácií.
Bioplyn
V prípade bioplynových elektrárni (BPS) vidím dva zásadné varianty – jedna obľúbená u nás na Slovensku: 1 MW inštalovaný výkon a účelovo pestované silážna kukurica. Druhý variant výkon okolo 300 kW a ako „palivo“ používa exkrementy od kráv a iných zvierat, „odpad“ z poľno produkcie a iný biologický odpad.
„Silážna“ BPS potrebuje okolo 400 ha plochy na pestovanie silážnej kukurice a približne ďalší hektár na silážne jamy a samotné fermentory s kogeneračkami. „Odpadová“ BPS si vystačí s druhotnými produktami z okolia. Je síce menšia výkonovo, ale samotná plocha priamo na BPS nie je zásadne menšia. Veľký rozdiel je, že nepotrebuje plochu na pestovanie zásob „paliva“. Oba typy BPS však vedia produkovať elektrinu (a teplo) cez 8 000 hodín (výkonnosť je 8 000 kWh/kW).
Vodné elektrárne
Aj pre posledné OZE – vodné mám dva varianty – priehradová (haťová) vodná elektráreň a derivačná vodná elektráreň. Prvá prehradí tok a vznikne nová veľká vodná plocha – extrémnym prípadom je Oravská priehrada alebo Liptovská Mara. V tomto prípade skôr ide o menšie diela – pri Liptovskom Mikuláši sú medzi Podtúrňou a samotným mestom tri táká na Váhu. Ich výkon som pre výpočet určil pre tento výpočet na 5 MW. Svojou novou plochou zaberú približne 1,5 ha.
Druhý prípad je iný – z vodného toku odoberie časť vody do potrubia (aj tu je nejaká, ale malá hrádza). Tá potom ide mimo koryta priamo na turbíny, od ktorých sa voda vracia späť do toku. V tomto prípade ide zabratá plocha viac na úkor technologických stavieb, vodný plochu vlastne moc nezväčšuje. Bežný výkon týchto typov je do 500 kW.
V oboch prípadoch som výkonnosť týchto MVE rátal na 3 000 kWh/kW. Pre MVE je štatistika najviac „rozkolísaná“ – každá realizácia silno podlieha iným podmienkam.
Pokračovanie na budúce
Pôvodne som chcel urobiť len krátky článok, ale akosi sa neviem vyjadrovať stručne. A preto mi len úvod do samotnej problematiky vydal na dlhší článok. S jeho hodnotením si prosím počkajte na pokračovanie, lebo až v ňom vlastne vylezie „hlavná“ myšlienka.