Za posledných pár rokov sa začali rozchádzať jednotlivé pojmy v energetike. Jeden z nich je aj slovo spotreba a jej rôzna odvodeniny. Na problém v súčasnej dobe ukázal p. Poláček a serveri energia.dennikN.sk bol zverejnený článok od Nedajte si ukrajovať z podpory za zelenú energiu a následne web SAPI s komentárom: Ďalšie legislatívne vysvetlenie pojmov a dôsledkov – meranie, spotreba, TPS, TSS… V tejto krátkej sérii článkov sa pokúsime vniesť trochu svetla do tohto pojmu. A následne tieto pojmy aplikovať do reálneho sveta – techniky a ekonomiky.
Najskôr sa skúsime pozrieť na jazykové vysvetlenie. Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004 uvádza spotreba ako užívanie produktov, tovaru na uspokojovanie potrieb. Toto bohužiaľ nijako k pochopeniu nepomôže.
Pre definíciu spotreby a jej častí sa teda musíme pozrieť do zákonov a vyhlášok.
Zákon o energetike
Zákon č. 251/2012 Z.z. v znení neskorších predpisov bohužiaľ spotrebu priamo nedefinuje. Ale zato používa viacero druhov:
- okamžitú spotrebu,
- primárnu spotrebu,
- vlastnú spotrebu,
- skutočnú spotrebu,
- priemernú dennú spotrebu,
- ostatnú vlastnú spotrebu.
Jednotlivé druhy sú v podstate intuitívne vysvetliteľné a pomerne jednoznačne. Až na poslednú menovanú – ostatnú vlastnú spotrebu. Nielenže je to pojem, ktorý môže predstavovať vlastne hocičo, ale iné predpisy jej dosť intenzívne využívajú. Tá však tiež nie je v tomto zákone definovaná. Jej definíciu budeme musieť hľadať inde.
Nepriamo sa spotrebe venuje § 40 „Meranie elektriny“ a § 41 „Meranie vyrobenej elektriny na svorkách zariadenia na výrobu elektriny“. Oba paragrafy si neskôr ukážeme v spojitosti s rôznymi druhmi spotreby.
Zákon o podpore OZE
Zákon č. 309/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov definuje jednu časť spotreby. V § 2 ods. (3) písm. a) technologickú vlastnú spotrebu definuje ako „spotreba elektriny v zariadení výrobcu elektriny a spotreba elektriny v stavebnej časti zariadenia na výrobu elektriny, technologickej časti zariadenia na výrobu elektriny a v pomocných prevádzkach výrobcu elektriny na účely výroby elektriny v mieste umiestnenia zariadenia výrobcu elektriny,„.
Tento druh spotreby je dôležitý poznať, lebo doplatok za vyrobenú elektrinu je možné dostať iba za vyrobenú elektrinu bez technologickej vlastnej spotreby (§ 4 ods. (1) písm. c)).
Ostatnú vlastnú spotrebu však v tomto zákone nenájdeme zadefinovanú, túto definíciu musíme hľadať až vo vyhláške, ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou.
Zákon ešte v § 2 ods. (3) písm. f), stanovuje, že spotreba elektriny je „množstvo elektriny určené súčtom výroby elektriny na území Slovenskej republiky, vrátane technologickej vlastnej spotreby, a dovozu elektriny, od ktorého sa odráta vývoz elektriny,„.
Vyhláška ÚRSO o pravidlách trhu s elektrinou a plynom
Vyhláška č. 24/2013 Z.z. v znení neskorších predpisov definuje v § 2 písm. a) ods. 21. že ostatnou vlastnou spotrebou je „spotreba elektriny výrobcu elektriny okrem vlastnej spotreby elektriny pri výrobe elektriny a spotreby elektriny na prečerpávanie v prečerpávacích vodných elektrárňach,„.
Ďalej definuje v § 2 písm. a) ods. 36. že vlastnou spotrebou elektriny je „spotreba elektriny v stavebnej časti zariadenia na výrobu elektriny, technologickej časti zariadenia na výrobu elektriny a v pomocných prevádzkach výrobcu elektriny na účely výroby elektriny v mieste umiestnenia zariadenia na výrobu elektriny; technologickú časť zariadenia na výrobu elektriny tvoria technologické časti nevyhnutné na výrobu elektriny tvoriace jeden technologický celok,„.
No a tu už nám vzniká nesúlad. Zákon o podpore OZE túto spotrebu definuje ako technologickú vlastnú spotrebu. Takže ten istý obsah a dva rozdielne pojmy.
Vyhláška ÚRSO o cenovej regulácii v elektroenergetike
Vyhláška č. 221/2013 Z.z. v znení neskorších predpisov priamo nedefinuje pojmy spotreba. Avšak definuje platby spojené s jednotlivými druhmi spotreby. Týka sa to najmä platby tarify za prevádzkovanie systému a tarify za systémové služby.
Čiastkový záver
Ako vidno z predchádzajúceho, aplikácia pojmov spotreby pre výrobcu aj spotrebiteľa je pomerne komplikovaná záležitosť. A to sme zatiaľ riešili iba samotnú definíciu pojmov, bez toho aby sme sa snažili odkryť technické uplatnenie a už vôbec nie dôsledky na jednotlivé platby. Tomu sa však budeme venovať až v ďalších dieloch.
Uvedená miniséria je iba informatívna a skutočnosti v ňom uvedené nie je možné považovať za právne rady. EnergiaWeb ani Pavel ŠIMON s.r.o. nemá oprávnenie poskytovať právne poradenstvo.
Každý výrobca má v tieto možnosti, kam umiestniť vyrobenú elektrinu :
– technologická vlastná spotreba
– ostatná vlastná spotreba
– dodávka do distribučnej siete
Kam a koľko je závislé od niekoľkých faktorov :
– trhová cena elektriny
– výkupná cena výrobcu podľa rozhodnutia URSO
– cena elektriny na straty
– cena za distrbúciu elektriny príslušnej RDS
Vzhľadom na voľnejšiu definíciu „technologickej vl.spotreby“ je tu možnosť voľby najefektívnejšej prevádzky, ktorá je individuálna pre každého výrobcu a v priebehu prevádzky sa môže meniť v závislosti od zmien cien elektriny na trhu.