28. 4. 2016 sa v Prahe konala konferencia SOLÁRNÍ ENERGIE A AKUMULACE V ČR 2016. Usporiadala ju česká Solární asosciace za spolupráce spoločnosti Semkon a EnergiaWeb.sk bol pri tom – boli sme mediálnym partnerom konferencia. Teraz vám prinášame reportáž z akcie.

Minulosť a budúcnosť – v oboch je neistota

Konferencia mala veľmi silné zastúpenie aj na strane rečníkov, tak aj na strane publika. Medzi prednášajúcimi boli predstavitelia štátu a EU: Európskej komisie, Ministerstva průmyslu a obchodu (MPO), Státního fondu životního prostředí ČR; aj energetického priemyslu – viacero zástupcov z rozdielnych častí skupiny ČEZ, ale tiež experti zo silných konzultačných firiem a bánk.

Priebeh programu sa zjednodušene dá rozdeliť do dvoch oblastí: čo s tým čo už je funkčné, ale je v neistote o budúcnosť a ako sa experti pozerajú na ďalšie zdroje do budúcnosti – ako bude vyzerať budúca energetika pre výrobcov aj spotrebiteľov. Zborník z konferencie si môžte stiahnuť zo stránky asociácie.

Existujúce fotovoltické elektrárne

Tu bolo najviac počuť o stále prebiehajúcej notifikácii, novej tarifikácii, prekompenzácii, ale aj o nezvládnutej regulácii pri prvotnom inštalovaní FV a OZE.

Pri stále prebiehajúcej notifikácii ČR o spôsobe podpory zdrojov pripojených do roku 2013 síce prevládal optimizmus, ale súčasne aj  nádej, že sa EK bude k českej podpore stavať obdobne ako pri nemeckej. Tá už má svoju notifikáciu za sebou a keďže je jej česká veľmi podobná, tak by vraj nemal byť „problém“. Ďalším argumentom pre schválenie notifikácie je aj prebiehajúce riešenie prekompenzácie formou stále platnej zrážkovej dane. To odznelo aj v prezentácii p. Nemečkovej z Právneho servisu EK, ktorá ale výslovne vyjadrila svoj osobný názor a neprezentovala závery EK. Podobne to videli aj prednášajúci z MPO a EY.

Veľmi jasne o nezvládnutej regulácii nástupu OZE v Českej republike hovoril p. Radek Šnábl, partner z Red Signal Advisory. Odznelo, že ČR pri legislatívnom riešení a následnom riadení rozvoja FV a OZE nemusela stavať „na zelenej lúke“, mohla sa poučiť z už prebiehajúceho procesu v susednom Nemecku. O tom aké sú slnečné a elektrické podmienky bolo v čase nástupu legislatívy k podpore OZE dosť informácií. Prezentáciu p. Šnábla nájdete k prečítaniu aj tu u nás: R.Snabl.pdf. Zverejňujem ju so súhlasom autora. Pre mňa je zvlášť smutné, že tu na Slovensku sme väčšinu českých chýb zopakovali pri našom rozvoji FV a OZE.

Ďalším vážnym bodom konferencie bola prebiehajúca snaha o zmenu tarifnej politiky. Tá sa týka všetkých užívateľov elektriny, ale najväčšie emócie vzbudzuje u malých spotrebiteľov a výrobcov. Proces jej zmeny bol síce pozastavený, avšak väčšine odborníkov je jasné, že skôr či neskôr k tejto zmene dôjde. Otázka je aj položená, tak, či táto potrebná zmena bude k OZE reštriktívna alebo im bude pomáhať. No a cez tento problém sa dostávame aj k budúcnosti OZE a FV v Čechách.

Budúce smery vývoja

Táto časť konferencia sa dá zhrnúť do týchto pojmov: podpora EU, zmeny v tarifikácii, Smart Grid, NetMettering a (našťastie) aj finančné programy bánk.

V Čechách prebieha obdoba našej Zelenej domácnostiam – ta sa to volá „Nová zelená úsporám“. O tomto programe hovoril p. Jakub Hrbek, ředitel Odboru řízení národních programů, Státní fond životního prostředí ČR. Ďalšie možnosti pre podporu z EU sa otvárajú cez OP PIK – predstavil ich p. Petr Novotný, dotační poradce. Já osobne nie som priaznivcom týchto „podporných“ mechanizmov, lebo FV už nepatrí do skupiny technológií vyžadujúcu externú podporu. Ďaleko viac je potreba odstrániť umelé legislatívne a administratívne bariéry.Rozumnejší postup je aby si každý svoj zdroj riešil za svoje. Keď úvodné náklady sú stále veľké, ale vedia sa zaplatiť z prevádzky – je veľmi dôležité aby boli k dispozícii bankové produkty. O nich rozprával p. Jan Jašek,  Head of Energy Team, UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s.

Medzi najdôležitejšie systémy podpory určite patrí nastavenie legislatívne a technické. A tu je potreba riešiť tieto okruhy problémov: Smart Grid, akumuláciu a NetMettering.

O akumulácii sme sa rozprávali pri viacerých prednášajúcich, bol však tiež predstavený jeden konkrétny produkt: Energy Cloud od NetPro Systems. Riešenie predstavili p. Tomáš Jelínek, ředitel NetPro Systems a EnergyCloud | Jan Purkrábek, EnergyCloud – odd. rozvoje | Tomáš Horský, technický ředitel.

NetMettering

NetMetteing a jeho aplikáciu popísal p. Jan Kanta, ředitel útvaru Legislativa a trh, ČEZ, a.s. v prednáške „Pohled na novelu energetického zákona a Novela zákona o podporovaných zdrojích energie“. Základných prístupov k NetMetteringu môže byť viacero, ale venujme sa iba dvom: plný (na úrovni nulových platieb) a na báze ceny silovej elektriny. Pri prvom spôsobe sa v nejakom období elektrina z prebytkov odovzdáva do sústavy zadarmo a v inom období sa zo sústavy odoberá opäť zadarmo. Sústava slúži vlastne ako „veľká batéria“. Viacero krajín však takýto prístup vidia ako nedovolenú podporu a vlastne náklady na tento spôsob sa nespravodlivo prenášajú na všetkých spotrebiteľov. Taktiež prináša množstvo legislatívnych problémov s DPH.

Rozumnejší a schodnejší princíp je NetMettering na úrovni ceny silovej elektriny. Plus kombinácia so systémom akéhosi kreditného účtu. V čase nadprodukcie sa elektrina odovzdá do sústavy – tam prijímateľ tejto elektriny pripíše na virtuálny účet jej množstvo vynásobené aktuálnou cenou silovej elektriny. V čase potreby elektriny si zasa majiteľ FV zdroja odpisuje časť týchto kreditov zo svojho účtu avšak s aktuálnou cenou silovej elektriny. Ostatné poplatku za túto spotrebu však platí naďalej. I v tomto prípade slúži sústava ako virtuálna batéria, ale jej prevádzka nie je platená ostatnými spotrebiteľmi. Je to na pleciach najmä samotného výrobcu.

Problémov s nastavením NetMetteringu je množstvo, ale najväčší je vidieť v samotnej cene silovej elektriny. O to (aj inom) rozprával v prednáške „Globální pohled na změny v energetice a decentralizaci“ p. Michal Šnobr, externí poradce finanční skupiny J&T v oblasti energetiky. Použijem jeden z prezentovaných obrázkov: cena silovej elektriny v rôznych krajinách EU z februára 2016:

Ako vidno ČR, Nemecko, Rakúsko a Škandinávia patria do oblasti s najmenšou cenou silovej elektriny – pod 25 €/MWh. V ďalšom pásme (25 až 35 €/MWh) sme my, Francúzi a Benelux. Ostatné krajiny s výnimkou Veľkej Británie (nad 50 €/MWh) patria do pásma 35 až 50 €/MWh.

Pri takto nízkej cene silovej elektriny riešiť pre ČR alebo Nemecko princíp NetMettering na úrovni silovej elektriny stráca ekonomický význam. Ani naša (slovenská) cena elektriny tomu moc nedopriava. A zatiaľ tak „brutálne“ nízke ceny z FV ako v niektorých iných regiónoch (viď 29,9 $/MWh vo včerajšom článku) u nás nehrozia.

Bohužiaľ ako odznelo z úst p. Šnobra, tak celkovo energetika je vo veľmi nebezpečnej situácii. Pri takýchto cenách sa zastavil program investícií do rozvoja energetiky, ale začína byť problém aj s prevádzkovou údržbou.

Poznámka redakcie: Je to dané aj tým, že táto cena nie je založená na trhovom princípe ale značne deformovaná prednostnou elektrinou z OZE. To je však už problém, ktorý presiahol zámer konferencie a aj tohto článku.