Niekoľkokrát som dostal dotaz na asymetrický striedač. Že ktorý je lepší, alebo dokonca, mi vysvetľovali, že taký striedač je “lepší” a aj viac vyrobí. Aby som sa nemusel opakovať, tak to skúsim zhrnúť tu.

Rozdiel medzi symetrickým a asymetrickým striedačom

Väčšina elektrických rozvodov je trojfázová. Prakticky každý dom je pripojený trojfázovo. A až na niektoré malé byty v bytovkách sú aj bytovky trojfázové. Takže (až na nejaké výnimky) je prakticky každý odber trojfázový. Väčšina veľkých odberov (fabriky, …) majú nie len trojfázové pripojenie, ale aj symetrické. Tzn. na všetkých troch fázach majú približne rovnaký odber. Vyplýva to aj z druhu spotrebičov – často sú to výkonné motory. A tie sú pri takom odbere zapojené do tzv. “trojuholníka” a fyzikálnej podstaty je taká spotreba symetrická = rovnaká na všetkých fázach.

to sa trochu mení u menších odberateľov, typicky rodinných domoch. V súčasnej dobe je aj v rodinných domoch málo skutočne trojfázových spotrebičov. Napr. šporák s rúrou je sice pripojený na tri fázy, ale nie je skutočne trojfázový, nakoľko na jednu fázu sú dve platničky, na druhú fázu ďalšie dve platničky a rúra je na tretiu fázu. A nakoľko sa málokedy používajú všetky platničky aj s rúrou naraz, tak spotreba nie je symetrická. Zvyšné zásuvky a svetla v takom dome sú “porozdeľované” medzi tieto tri fázy.

Z toho vyplýva, že spotreba nemusí (a málokedy aj je) symetrická.

Späť k meničom: symetrický menič robí to čo má v názve – na každej z troch fáz vyrába rovnaký výkon. Asymetrický menič ale vie v určitom rozsahu vyrábať na jednej fáze viac ako na ostatných dvoch. To je podstata asymetrického striedača.

Výhoda asymetrického striedača je teda schopnosť meniť vyrábaný výkon na jednotlivých fázach. To je ale vykúpené jeho vyššou cenou (riediť výkon nie je také jednoduché ako sa povie(.

Prečo je na Slovensku asymetrický striedač zbytočný

Z popisu vyššie by sa mohlo javiť, že ak je spotreba v rodinnom dome najčastejšie asymetrická, tak by bolo vhodné mať aj asymetrický striedač. Opak je však pravdou.

Na Slovensku sa fotovoltika na rodinných domoch rieši podľa § 4a zákona o podpore OZE, a pre túto tému je podstaný odsek (1) písmeno b): MZ má právo na “bezplatnú montáž určeného meradla, ktoré započítava vyrobenú a dodanú elektrinu medzi fázami v reálnom čase.“

To znamená, že v reálnom čase sa v elektromere robí odpočet aktuálnej spotreby a dodávky na všetkých troch fázach. A pokiaľ je výroba symetrická a súčasne spotreba asymetrická, tak sa vyrieši vzájomný “zápočet” a ako výsledok sa použije súčtový tok.

Príklady

Povedzme, že spotreba je nasledovná:

L1: 2 kW
L2: 0,5 kW
L3: 0 kW
Celkom: 2,5 kW

Do domu tak súčtovo tečie 2,5 kW elektriny. A predpokladajme, že striedač v rovnakom čase vyrába 3 x 0,7 kW (2,1 kW v súčte).

Na jednotlivých fázach to vyzerá takto (“+” – spotreba, “-” dodávka):

Teoreticky na L1: 2 – 0,7 = +1,3 kW
Teoreticky na L2: 0,5 – 0,7 = -0,2 kW
Teoreticky na L3: 0 – 0,7 = -0,7 kW
Zdanlivo celkom: +1,3 kW spotreba a -0,9 kW dodávka
Reálne celkom: +2,5 kW spotreba, mínus celková výroba -2,1 kW a tak v danom čase je spotreba +0,4 kW.

Zámerne nepíšem o kWh (teda o energii). Ide o to, že tento výpočet je vykonávaný v “reálnom” čase. A u viacerých typov takýchto súčtových elektromerov je reálny čas perióda 20 ms (0,02 sekundy) a potom sa tento súčet opakuje. V základnom meracom intervale 15 min. je takýchto intervalov množstvo (15 x 60 x 50). A tak elektromer v priebehu týchto 15 min. eviduje toky dnu (spotreba) aj dnu (dodávka nadvýroby).

Prečo je asymetrická výroba “téma”

Napriek tomu, že na Slovensku je riešenie asymetrickej výroby “zbytočná” záležitosť, ktorá neprináša žiadne výhody a striedač sú dokonca drahšie (a často aj menej spoľahlivejšie), tak sa táto otázka stále vynára.

Korene to má u susedov v Českej republike. Oni totiž ako asi jediná (alebo jedna z mála) krajina nemá súčtové meranie. Pre domácnosti používajú tzv. fázové meranie. Je zbytočné vysvetľovať detaily, len poznamenám, že tam asymetrická výroba dáva ekonomický zmysel. A nakoľko viacero inštalatérov nakupuje technológiu práve odtiaľ, tak sa stretávajú s ponukou, ktorá na Slovensku (a väčšine ostatného sveta) nemá zmysel.

Záver

Týmto krátkym textom som chcel rýchlo odpovedať na otázku, či má na Slovensku zmysel riešiť asymetrický striedač. Nemá. Avšak ak je ktokoľvek rozhodnutý, že chce taký striedač, tak je potreba povedať, že to ničomu neuškodí, a tak ako elektromer urobí súčet zo symetrického striedača, tak rovnaký algoritmu zafunguje aj pre asymetrický. Asymetrický striedač je síce drahší, ale aj on svoju robotu urobí a na konečnej faktúre od dodávateľ to nevyrobí rozdiel.

Ak vás článok zaujal, alebo máte doplňujúce otázky, tak nám napíšte do diskusie pod článkom. Samozrejme nás poteší „lajk“ nie len k článkom, ale aj na našej LinkedIn stránke. Bude to malá odmena za našu snahu.