Lebo tí zlí to už vedia a využívajú – vo svoj prospech, alebo proti tým dobrým.

Týmto článkom sa pustím na “tenký ľad”, ale pri svojej činnosti v alternatívnej energetike som došiel k poznaniu, že na svoju smolu nepoznáme zákony a ako fungujú a preto sú často použité proti nám, alebo sa nimi necháme obmedzovať v konaní dobrých vecí a činov.

Základné nastavenie z Ústavy SR

Zákonnosti a ústavu som rozoberal už dávnejšie, avšak teraz by som chcel ukázať ďaleko vážnejšiu a základnejšiu podstatu zákonov a hlavného zákona SR – Ústavy.

Zákon č. 460/1992 Zb. – Ústava Slovenskej republiky

Čl. 2

(1) Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo.

(2) Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

(3) Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

Práve odsek 3 v článku 2 je podstata, na ktorú chcem ukázať a ktorú chcem zdôrazniť.

Vo všeobecnosti ústava a zákony nerozlišujú “dovolené” vs. “zakázané”. Zákony riešia iba zakázané a všetko ostatné. To ostatné teda môžeme robiť a pre ďalší text budem používať pojem “nezakázané”.

Sloboda a zákony

Človek sa narodí síce slobodný, ale narodením sa do spoločnosti (štátu – tu Slovenskej republiky) je naň uvrhnutý záväzok. Je občanom. A to znamená, že sa naň vzťahujú miestne zákony. Občan SR tento záväzok utvrdí v 15tich rokoch – štát mu dá “Občiansky preukaz”. V 18tich sa stáva plne autonomnou entitou a môže sa “slobodne” rozhodovať a za tieto rozhodnutia už je aj plne zodpovedný. Je slobodný robiť veci a činy v medziach zákonov.

Je skutočne slobodný robiť veci a činy v medziach zákonov?

No ak sa dá niekomu z vonku niečo zakazovať a prikazovať tak to skutočná sloboda nie je. Ale o tom v tomto článku nechcem písať.

Skôr je zaujímavá tá druhá rovina “v medziach zákonov”. A to je podstata tohto textu.

Zákony a dobro či “správnosť”

Pri zákonoch si treba uvedomiť základnú podstatu: zákon nerozlišuje dobro či zlo, nerozlišuje správne či nesprávne alebo morálku a etiku. Zákon má jedinú rovinu – čin je zákonný alebo nezákonný. Zákon činy rozdeľuje na povolené, zakázané a tie ktoré (zatiaľ) nerieši (nie sú v zákone vôbec spomenuté) a tak sú nezakázané.

A podobne rozlišuje aj ľudí – na tých, ktorí dodržiavajú zákony a tých, ktorí ich porušujú. Morálku, etiku, dobrosť či správnosť môže posúdiť vo vzťahu k zákonu každý ale paradoxne práve sudca nie. Úloha sudcu je viac-menej obmedzená iba na posúdenie – dodržal sa zákon, alebo nie. Jediná sloboda sudcu je prípad odmietnuť (veľmi skratkovito popísané – nie som sudcom a ani som to neštudoval do detailov).

Kde sú medze zákonov zakazovať (alebo prikazovať)

Každý z nás robíme rôzne veci a pritom sa málokedy zamýšľame či to nemáme zákonom zakázané. Neriešime či s našou činnosťou nám nie sú prikázané nejaké povinnosti. A pritom sú skutočne v zákonoch veci, ktoré musíme robiť a nerobíme ich. A potom chceme robiť niečo čo už nie je až tak bežné a tam zrazu nastáva obava: “Môžem toto robiť?”

Zákaz, alebo príkaz však je účinný iba vtedy ak sú aj nástroje na vynútenie ich moci. A tu je práve celý postup, ktorý si bežne neuvedomujeme (a tí čo nám nechcú robiť dobré veci to vedia).

Ak niečo chcem robiť – mal by som si zistiť či to nie je zakázané. Na tento účel slúži zbierka zákonov. Dnes už je elektronická, má aktuálne znenie aj so všetkými novelami, dá sa v nej nastaviť aj historický pohľad. Vyhľadávanie funguje celkom slušne a tak si v zbierke nájsť oblasť a činnosť je jednoduché.

Je to zakázané?

Ak chcem niečo robiť, mal by som teda vedieť či mi to nie je zakázané. Ak nie – môžem robiť “slobodne” v medziach zákona.

Ak je činnosť v zákone zakázaná, ešte to však neznamená, že to nemôžem robiť. Ak je vec zakázaná treba si uvedomiť (zistiť, prečítať v zákone), či ma môžu “chytiť”, odhaliť alebo zmerať.

Môžu chytiť (odhaliť, zmerať, …)?

Ak ma pri zakázanej činnosti nevedia zmerať, dokázateľne odhaliť, tak je zákaz nevynutiteľný. A teda je to čistá formalita a môžem robiť čo chcem. Dôležité je slovo “dokázateľne”, nakoľko u nás je našťastie stále prezumpcia neviny.

Ak ma vedia dokázateľne “chytiť”, ešte stále to nič neznamená. Nakoľko v ústave je napísané, že štátny orgán môže konať iba na základe zákona a v jeho medziach.

Je za zakázanú a odhalenú činnosť trest?

V článku 2 ústavy je podľa ods. (2) jasné, že štátny orgán môže konať iba na základe Ústavy a len v medziach zákona, takže ak za odhalenú činnosť nie je v zákone trest, tak nemôže byť taká činnosť potrestaná. Teda to známeho, že sa so štátnym orgánom priateľsky porozprávam a potom sa zasa rozídeme.

POZOR: zaplatenie (i protiprávnej) pokuty je priznanie sa k nezákonnému činu, kde pokutujúci je v jednej osobe vyšetrovateľ, sudca aj vykonávateľ “rozsudku”. Ak má ktokoľvek pocit, že čin nie je zakázaný a tak potrestateľný, má právo pokutu na mieste odmietnuť a vec “poslať” inde (napr. na správne konanie). Čin môže byť aj zakázaný, ale nevedia ho dokázať, vtedy sa často pokúsia “udierať” na slušnosť – ako slušní človek ste porušili zákon, tak prijmite trest (“ja vám ako slušnému dám zľavu”) – je to pasca. Zaplatené pokuta je priznanie viny.

V prípade, že za protizákonnú činnosť je aj trest, tak potom je posledné rozhodovanie – čo je dôležitejšie: vec urobiť a zaplatiť “trest” (pokutu, …) alebo sa rozhodnúť vec neurobiť.

Výška “zisku” proti výške pokuty (trestu)

I napriek tomu, že vec je zakázaná, odhaliteľná a je aj definnovaný “trest”, tak stále môže byť dôležitejšie (alebo výhodnejšie) takú činnosť vykonať (vykonávať). A nie je to len o peniazoch, nebyť protestujúcich, tak do dnes nemáme všeobecné volebné právo. Nebyť protestujúcich žien, dodnes by ženy nesmeli voliť.

Spoločnosť neposúvajú dopredu štátne orgány, ale ľudia, ktorí si s nimi dovolia nesúhlasiť.

Takže robiť protizákonnú činnosť môže byť v niektorých prípadoch dôležitejšie ako je trest, v niektorých prípadoch je “len” zisk z takej činnosti ďaleko výnosnejší ako pokuta.

Dôležité závery

Nenechajte sa zákonmi odradiť od konania dobra a dobrých skutkov. Alebo správnych vecí.

Článok nie je návodom ako podvádzať, podvodníci tieto veci dávno poznajú a využívajú. Je návodom na to aby ste nemuseli mať stres z robenia vecí, na to aby ste sa nenechali zastrašiť vopred.

Napriek rozšírenému predsudku, štát nie je priateľ alebo dobrý “pastier”. Štát je mašinéria, ktorá sleduje svoje ciele, a často sú v rozpore s “dobrom” a záujmami jednotlivcov, skupín a dokonca aj väčšiny obyvateľov štátu.

Nesúhlasiť so štátom a jeho zákonmi je naše právo, len máme aj zodpovednosť. A je tak na rozhodnutí každého, či sa nechá obmedziť zákonom v konaní dobra.

Poznámka: sprievodný obrázok vygenerovaná pomocou “umelej inteligencie” DALL-E.

A ešte pridám tradičný dôvetok.

Dodatok

Uvedené informácie sú odborným názorom autora a iba informatívne a skutočnosti v ňom uvedené nie je možné považovať za právne rady. EnergiaWeb ani Pavel ŠIMON s.r.o. nemá oprávnenie poskytovať právne poradenstvo. Aplikáciu tu napísaného riešite iba na vlastnú zodpovednosť. Článok slúži najmä na úvod do vášho hlbšieho štúdia problematiky. Treba si však uvedomiť naše ústavné právo zákony čítať a slobodne si ich vysvetľovať.

Ak vás článok zaujal, alebo máte doplňujúce otázky, tak nám napíšte do diskusie pod článkom. Samozrejme nás poteší „lajk“ nie len k článkom, ale aj na našej LinkedIn stránke. Bude to malá odmena za našu snahu.