Minulý mesiac sa konal 8. ročník konferencie Smart metering/smart grid s podtitulom – „Nová energetika – sme na ňu pripravení?“. V rámci tejto konferencie bola aj téma „Prosumer“ a predniesol som na nej prednášku “Prosumer – pozitíva a nebezpečia tohto prístupu na Slovensku”. V rámci tejto prednášky boli vysvetlené aj pojmy Lokálny zdroj, Malý zdroj a výroba elektriny výlučne pre vlastnú spotrebu. V panelovej diskusii potom zaznela otázka, že: “Keď EU pripravuje v svojom Zimnom balíčku filozofiu prosumera, tak na čo nám je v zákone toľko typov zdrojov s prednostnou (alebo úplnou) spotrebou v mieste výroby. No a vtedy mi došlo, že sme tentokrát vlastne EU a jej legislatívu predbehli minimálne o tri roky.

Návrh SAPI predbehol EU snahy o dobré 3 roky

V októbri poslanci NR SR prijali dlho očakávanú a pripravovanú novelu Zákona o podpore OZE (a vysoko účinnej kombinovanej výrobe). Spolu s ňou novelizovali aj energetický a regulačný zákon. Novela ju už v zbierke zákonov a tak jej účinnosti od 1. 1. 2019 nič nebráni. Celkovo je táto novela rozporuplná, priniesla pár dobrých vecí, ale skôr je opäť taká spiatočnická a namiesto slova “Podpora” by si zaslúžila nazvať zákonom o regulácii a bráneniu rozvoja OZE. O tom však v inom článku. Ešte spomeniem malú zaujímavosť, tato novela nesie číslo 309 (presnejšie 309/2018) a teda po 9 rokoch, vyše 11 novelách sme sa vlastne dostali opäť na začiatok k číslu 309 (tak ako to začalo 309/2009).

Teraz sa skôr chcem sústrediť na vzťah Prosumer vs. Lokálny zdroj, Malý zdroj a výroba výlučne pre vlastnú spotrebu.

Čo je to prosumer

Prosumer je ďalší anglický novotvar a vlastne sa skladá z časti dvoch slov:

• Producent – výrobca
• Consumer – spotrebiteľ

Z toho nám teda vyliezlo “Pro” “sumer” – ten kto elektrinu nielen spotrebováva, ale aj vyrába. Je to pojem, ktorý v EU energetike začína naberať na dôležitosti najmä po vzniku Energetickej únie a za podpredsedníctva EK p. Maroša Šefčoviča. Má to byť jeden z nosných princípov budúcej EU energetiky – vyrábať elektrinu najbližšie jej spotreby. Úplne najlepšie priamo samotným spotrebiteľom.

Princíp prosumera ale ešte vlastne nie je úplne v národných legislatívach, je len súčasťou EU rámca, ktorý budú musieť štáty implementovať. A to potrvá možno viac ako 3 roky.

Malý zdroj, Lokálny zdroj a výroba výlučne na vlastnú spotrebu

Začnem výrobou “výlučne na vlastnú spotrebu” – tá je v energetickom zákone od nepamäti. Je to vlastne stav “nepodnikania” v energetike, na ktorý sa (až na malú výnimku) celý energetický zákon nevzťahuje. Bez takejto definície by každý majiteľ auta, dynama na bicykli, baterky, FV panelíku na kalkulačka a akejkoľvek inej výroby pre vlastnú potrebu musel plniť rozsiahle povinnosti z tohto energetického zákona.

Malý zdroj je akákoľvek výroba elektriny z OZE do 10 kW. V súčinnosti s ďalším odsekom energetického zákona aj je to malý zdroj na domácnosti a vzdá sa doplatku, tak je to nepodnikanie a v 309/2009 má svoj paragraf 4a, ktorý určuje podmienky jeho inštalácie na domácnosti.

Lokálny zdroj je výroba elektriny na vlastnú spotrebu odberateľa elektriny, ktorá je v zákone definovaná až teraz a bude možná až od 1. 1. 2019. V zásade ide tiež o výrobu takmer výlučne na vlastnú spotrebu, len sa výrobca nemusí tak striktne kontrolovať, nakoľko so až 10% výkonu môže dovoliť “nedoregulovať”. Len to nesmie trvať viac ako 2 x 15 min.

Podrobnosti ako tieto spôsoby prevádzkovať budú v iných článkoch. Keď vzniknú, tak ich tu prelinkujem.

Ako vznikli Malý a Lokálny zdroj

Malý zdroj

V roku 2012 sme v SAPI začali rozmýšľať ako uvoľniť možnosť obyčajným ľuďom používať fotovoltiku v malom, tak aby ich nezlomila obrovská byrokracia, ktorá je s “normálnou” výrobou elektriny z OZE spojená. Dali sme dokopy malú účelovú skupinu, kde sme si povedali, že FV je vlastne už na Grid parite (cena elektriny z FV je lacnejšia ako tá kupovaná od dodávateľa) a tak ak niekto má svoje finančné zdroje, tak nech si ju postaví. A ak sa vzdá podporných financií (doplatku) tak by mal mať podstatne zjednodušené pripájanie.

Niekde okolo marca 2013 sme dokončili písomne tento návrh a odovzdali oficiálne na MH SR. A na naše obrovské a pozitívne prekvapenie sme sa o pár mesiacov dočkali odozvy. Náš návrh padol do správneho času a do správneho miesta. Vtedajší podpredseda vlády pre investície p. Vážny a jeho tým vytvorili koncepciu rozvoja malých zdrojov a jej súčasťou bola aj úprava zákona č. 309/2009 o nový § 4a. Ten už väčšina z vás pozná – Malý zdroj na domácnosti.

Od nášho návrhu sa odlišoval iba v jednej zásadnej veci – inštalačná podpora cez štátny rozpočet. Dnes túto podporu poznáme ako Zelená domácnostiam. Malý zdroj je účinný od 1. 1. 2014. Jeho zavedenie do zákona trvalo menej ako rok. A je samozrejme potrebné povedať, že SAPI síce bola inšpirátorom, ale bez obrovského úsilia MH SR, Podpredsedu Vlády a NR SR by to v zákone nebolo. Vďaka im za to.

Lokálny zdroj

Inšpirovaní nečakaným úspechom malého zdroja sme si pred koncom roka 2013 opätovne v SAPI sadli a rozmýšľali čo ďalej. Všetky tri regionálne distribučky zaviedli “Stop stav” na pripájanie nových OZE ešte pred koncom roka 2013. A malý zdroj sa ešte nedal inštalovať. V tom čase mal málokto odvahu využiť ustanovenia zákona o výrobe výlučne na vlastnú spotrebu. Celé to viedlo k obrovskému útlmu medzi inštalatérmi (mnohí členovia SAPI).

Na odblokovanie Stop stavu sme sily nemali. A už vtedy sme tušili, že je to otázka skôr finančná ako technická. No a pri rozprave sme došli k názoru,že keď môžu mať domácnosti svoj malý zdroj, tak aj firmy by mohli mať svoj vlastný. Najskôr sme ho nazvali Zero Grid Injection. Ale sami uznáte, že toto sa do slovenského zákona nehodí. No a vtedy kolegu Leichta z Collect Sun-u napadlo nazvať to “Lokálny zdroj”.

Podstata je takmer rovnaká ako u malého zdroja – spotrebiteľ si (prednostne) pre vlastnú spotrebu vyrobiť elektrinu vo vlastnom zdroji. Tentokrát sa to neobmedzuje na domácnosť, takýmto spotrebiteľom/výrobcom môže byť aj firma (akákoľvek právnická alebo fyzická osoba). Už vtedy sme navrhovali aby maximálny výkon zdroja nemohol byť vyšší ako je MRK toho spotrebiteľa.

Nanešťastie osud k Lokálnemu zdroju (LZ) nebol taký naklonený ako k pri Malom zdroji. V rokoch 2014 a 2015 sme s týmto návrhom obišli hádam každú relevantnú energetickú inštitúciu vrátane MH SR, NR SR a ÚRSO. Ideu sme predstavili na distribučkách, SEPSe a aj viacerým energetickým zväzom. Bohužiaľ vtedy bez úspechu.

Prelomový sa stal rok 2016, kedy sa do čela SAPI po materskej vrátila p. Galeková. Na rozdiel od môjho technického a strohého predstavovania tejto myšlienky do nej vložila to čo vlastne potrebovala – diplomaciu, emócie a začala protistrany počúvať viac ako presviedčať. Dnes sa to ľahko zhrnie, ale aj ju to stálo kopu úsilia. No rok 2017 začal byť pre LZ takým svetlom na konci tunela. Najskôr na Západoslovenskej distribučnej a potom na obidvoch ďalších regionálkach (Východoslovenskej a Stredoslovenskej) vyslovili nie len podporu, ale aj ochotu preformulovať state o LZ do “právničtiny”.

Postupne sa tak idea LZ stala prijateľná pre energetické firmy a potom aj pre štát – zástupcov MH SR, ktorí celú vec zavŕšili pridaním Lokálneho zdroja ako § 4b v zákone o podpore OZE.

Rád by som poďakoval aj týmu okolo Pavla Poláčka, ktorí SAPI pri právnických diskusiách o LZ značne pomohli a tiež poslancom NR SR, že si aj oni túto myšlienku osvojili a zákon s týmto paragrafom prijali.

Čo dodať?

Slovensko už má v svojich zákonoch prosumerstvo zadefinované. Kedy k tomu takto jednoznačne dôjde v iných EU krajinách neviem, to už necháme na nich. Ja osobne som sám za seba rád, že dve zásadne zmeny v podpore OZE – Malý a Lokálny zdroj sú možné a ešte viac ma teší, že som bol jedným z iniciátorov tých dvoch paragrafov. Dnes viem ako sa cíti malá snehová vločka, ktorá stála na začiatku, ešte pred tým ako sa iné pridali a urobili snehovú guľu, ktorá následne spustila lavínu. V lavíne už nik na tú prvú vločku nemyslí, iba ona sama sa môže tešiť tým pocitom – BOLA SOM TO JA.