Na Slovensku vzniklo viac ako 2300 solárnych elektrární. Aké sú ďalšie perspektívy fotovoltiky v krajine pod Tatrami?

V súvislosti s nadchádzajúcou konferenciou Smart Energy Forum Slovakia, pripravil server Solární Novinky.cz rozhovor o niektorých energetických aktivitách. Celý rozhovor prinášame aj našim čitateľom.

Na Slovensku vzniklo viac ako 2300 solárnych elektrární. Aké sú ďalšie perspektívy fotovoltiky v krajine pod Tatrami?

Svetová fotovoltika zažíva obrovský boom. Vlani sa vo svete postavilo takmer 100 GW nových FVE, na Európu pripadlo iba 8,6 GW. Aký bol vývoj FV na Slovensku v posledných 2 rokoch, čo do počtu FV inštalácií a ich inštalovaného výkonu? Aké sú perspektivy fotovoltiky na Slovensku?

Kia Soul, Nissan Leaf, Peugeot iOn

Na vyššie uvedené otázky odpoveda Pavel Šimon, analytik a šéfredaktor portálu www.energiaweb.sk. Ďalšie aktuálne informácie o budúcnosti fotovoltiky na Slovensku získate počas konferencie Smart Energy Forum Slovakia, ktorá prebehne 18. apríla 2018 v Bratislave.

SN: Svetová fotovoltika zažíva obrovský boom. Vlani sa vo svete postavilo takmer 100 GW nových FVE, na Európu pripadlo iba 8,6 GW. Aký bol vývoj FV na Slovensku v posledných 2 rokoch, čo do počtu FV inštalácií a ich inštalovaného výkonu?

V počte novo inštalovaných zariadení sa Slovensko značne zlepšilo. Vďaka programu Zelená domácnostiam si fotovoltický zdroj zaobstaralo cez 2 700 domácností. S ďalšími poukážkami, zo zatiaľ posledného kola (588 poukážok), bude mať silne cez 3 000 malých FV inštalácií. To je za 3 roky funkčnosti programu viac inštalácií ako sa podarilo nainštalovať za roky 2009 až 2013 všetkých obnoviteľných zdrojov energie cez podporu doplatkom.

Ak budeme brať celý podporný program Zelená domácnostiam, tak k 12. 2. 2018 už bolo nainštalovaných 11 804 všetkých zariadení (FV panely, solárne kolektory, tepelné čerpadlá a kotle na biomasu). To je veľmi dobrý výsledok.

Bohužiaľ ak sa na posledné obdobie pozrieme cez inštalovaný výkon, tak priemerný výkon malých zdrojov je okolo 2,5 kW, a  celkový inštalovaný výkon FV inštalácií sa zväčšil len o jedno percento (o necelých 7 MW). K splneniu cieľa stratégie 20-20-20 nás teda tieto inštalácie neposunuli.

SN: Rozvoj slovenskej FV v segmentu malých zdrojov pre domácnosti naštartoval podporný program „Zelená domácnostiam“. Aký je aktuálny plán SIEA pro tento rok? Koľko kôl a s akým objemom podpory bude tento rok vyhlásený pro nové FVE?

Prvé tohtoročné kolo fotovoltické kolo pomohlo prideliť 588 poukážok. Tieto inštalácie musia byť dokončené do 23. 4. Ďalšie, ale aj posledné, FV kolo pre rezervácie poukážok bude realizované 10. 4. SIEA vyčlenila aj na toto kolo 1 650 000 € a očakáva, že bude približne rovnaký počet prihlásených ako v januárovom kole – cez 580.

Okrem fotovoltických inštalácií sa plánuje jedno kolo výlučne na kotly na biomasu v mimobratislavkom regióne a dve na tepelné zariadenie (po jednom v bratislavskom a jedno v mimobratislavkom regióne).

Na rok 2018 je v projekte pripravených 13 970 000 € a z týchto financií SIEA očakáva podporiť celkom 5 400 inštalácií.

Pilotný projekt Zelená domácnostiam tento rok končí, ale SIEA už pripravuje jeho pokračovanie v roku 2019, tak aby sa dali použiť aj zvyšné financie vyčlenené na podporu malých OZE zdrojov. Na tento nový projekt dokonca zostáva viac financií ako bolo v Zelenej domácnostiam a pevne verím, že bude aj úspešnejší.

SN: Od konca roku 2013 na Slovensku platí „stop-stav“ pro pripájanie akýchkoľvek klasických OZE s doplatkom (nad 10 kWp výkonu). Čo je príčinou tohoto postoje distribučných spoločností? Je možné v najbližšej dobe očakávať zmenu tohoto stavu?

Oficiálne je stop-stav vyhlásený z dôvodu prevažne technického charakteru. Obnovenia pripájania nových zdrojov podmieňujú ďalším rozvojom elektrizačnej sústavy, najmä zvýšením prenosovej kapacity na cezhraničných profiloch. Avšak tieto dôvody trvajú od decembra 2013 a za tú dobu by sa na „technické problémy“ už našlo technické riešenie.

Stále viac nahlas však zaznievajú aj iné dôvody – obrovský deficit v nastavení a vyplácaní TPS regionálnym distribučným spoločnostiam. Tento deficit – rozdiel medzi vyplatenou podporou spaľovania domáceho uhlia a OZE – už dosahuje 400 mil. €. A i keď je to kumulatívny dlh 3 spoločností, tak je to hrozivé číslo.

Obávam sa, že bez nájdenia riešenia tohto deficitu asi zodpovední nedôjdu ani k vyriešeniu a k zastaveniu stop-stavu. A nepomôže ani dostavanie silnejšieho prenosového profilu do Maďarska (oficiálny dôvod pre zrušenie stop-stavu).

Čiastkové odblokovanie by mohol priniesť tzv. lokálny zdroj o ktorom sa už rok vážne diskutuje. To je v rukách Ministerstva hospodárstva SR a potom parlamentu.

SN: V Nemecku, Poľsku, Francii a ďalších európskych krajinách ťahajú rozvoj OZE aukčné mechanizmy. O zavedení aukcií na podporu OZE už informovali aj slovenská mainstreamová média. Spustenie aukcií pro OZE tiež potvrdilo i české ministerstvo priemyslu. Aká je situácia na Slovensku – pripravuje sa už nová legislatíva, ktorá by umožnila skoré zavedenie aukcií ako podporného mechanizmu pro nové OZE?

Aukcie sú jeden z možných spôsobov podpory nových OZE. Podľa dostupných informácií o novele zákona o podpore OZE uvažuje Ministerstvo hospodárstva SR o aukciách na zdroje nad 500 kW.

Osobne som voči systému podpory OZE aukciami dosť zdržanlivý. Na jednej strane môžu vygenerovať zaujímavo nízku cenu elektriny z OZE (nie len fotovoltiky). Skúsenosti z krajín, kde aukcie fungujú nie sú pre lokálnych producentov priaznivé. Na stretnutiach európskych OZE asociácií zaznievajú hlasy o presunu inštalácií od miestnych firiem k obrovským nadnárodným korporáciám.

Často len tieto korporácie majú dostatočné finančné zdroje na stavby obrích OZE projektov splácaných počas 15 a viac rokov vytendrovanou nízkou cenou. Je teda potrebné si dať pozor na to aby sme vďaka nízkej cene OZE z aukcií nezničili našich inštalatérov a nezahodili tak vedomosti budované počas 9 rokov podpory OZE na Slovensku.

Druhý možný negatívny rozmer aukcií je ten, že ide o väčšie inštalácie, ktoré nebudú vyrábať elektrinu pre miestnu spotrebu, ale v miestach kde im to priestor dovolí. Často sú to miesta mimo zastavaných oblastí (tam kde nie je spotreba). Následne potom znamenajú vyššie nároky na distribúciu elektriny z miest, kde sa vyrobí do miest spotreby. Náhrada veľkých klasických elektrárni veľkými OZE nie je najlepšia myšlienka.

SN: Impulzom pro ďalší rozvoj OZE na Slovensku má byť zavedenie konceptu tzv. lokálneho zdroja. Môžete objasniť filozofiu a výhody zavedení lokálneho zdroja?

Lokálny zdroj je akási obdoba „malého zdroja pre domácnosť“ u firemných OZE. Jeho primárna myšlienka je vo výrobe prednostne pre vlastnú spotrebu. Zjednodušene pre lokálny zdroj hovoríme o filozofii: „Inštaluj si koľko chceš, pokiaľ neprekročíš svoju rezervovanú kapacitu odberu a pokiaľ si to vieš (skoro všetko) spotrebovať.“ Najväčšia diskusia je práve o vymedzeniu pojmu „skoro všetko spotrebovať“. Technicky je pomerne komplikované zabezpečiť výrobu výlučne pre vlastnú spotrebu a preto je v lokálnom zdroji možnosť nejaké prebytky z výroby elektriny zadarmo odovzdať distribučnej spoločnosti.

Lokálny zdroj má tak potenciál znovu naštartovať malé a stredné inštalácie OZE (teda nie len fotovoltiky) pre domácnosti a najmä firmy. Pri nastavení rozumnej výšky ročných inštalácií by sa tak naštartovali naši inštalatéri, firmy by mohli mať možnosť si časť svojej spotreby vyrobiť sami a súčasne by to neohrozovalo cenu elektriny navyšovaním tarify za podporu systému (TPS). Čo je ešte lepšie, že by sa tak dostálo základnej filozofii OZE – miestna výroba, tam kde sa aj spotrebuje.

SN: Hýbateľom zmien v oblasti OZE vo svete je tzv. Sector Coupling nebo-li prepojovanie výroby, spotreby energie z malých decentrálnych zdrojov i v kombinácii s akumuláciou alebo čistou elektromobilitou. V Českej republike na poli „Sector Couplingu“ vznikajú inovatívne projekty vo forme FV „carportu“ – malých dobíjacích staníc, ktoré sú osadené FV panely, batériami a nabíjačkami elektromobilov. Aká je situácia v tomto progresívnom segmente na Slovensku?

Oproti Českej republike máme „výhodu“ akékoľvek riešenie budeme budovať na zelenej lúke. Je však treba povedať, že aj u nás sa objavujú riešenia – v januári bola spustená prvá nabíjačka s internou batériou. Ďalším príkladom je fotovoltický štvorlístok prof. Bartka z Prievidze.

V súčasnej dobe sú však (podobne ako v Čechách) najväčším problémom legislatívne bariéry (alebo medzery): naše energetická legislatíva nie je naklonená batériám ako súčasti energetickej sústavy. Preto pevne verím, že chystaná novelizácia energetického zákona a zákona o podpore OZE donesie aspoň čiastočné riešenie – definície akumulácie.

Vláda nedávno schválila malú novelu energetického zákona. Tá aspoň pre začiatok definuje nabíjanie elektromobilov ako činnosť, ktorá nie je podnikanie v energetike. To otvára ešte väčšiu možnosť inštalácií nabíjacích bodov a staníc rôznymi (aj nekomerčnými) subjektami a tak možnosti sa viac priblížiť filozofií „sector couplingu“.

SN: Vďaka prudkému poklesu cien lítiových batérií dochádza vo svete k boomu systémov skladovania energie (SSE). V Českej republike vznikajú prvé pilotní projekty veľkých SSE pro skladovanie energie z OZE či pre potreby poskytovania podporných služieb pro sústavu. Ako je na tom Slovensku v oblasti akumulácie energie – chystajú sa pilotné veľké projekty SSE?

Odpoveď na túto otázku je krátka – nie nechystajú sa. Jej jadro sa skrýva už v predchádzajúcej odpovedi: akumulácia nie je definovaná v zákonoch. I napriek značným diskusiám v zainteresovaných kruhoch je legislatívny nedostatok značnou brzdou akejkoľvek realizácie.

Viac informácií o konferencii

Podrobnosti, aj ako sa prihlásiť sa dozviete tu: Energetika mení svet – ako to využiť? Viac sa dozviete na konferencii

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.