Dnešným článkom sa pokúsim o elektrine rozprávať bežným, neodborným jazykom, tak aby čítanie o elektrine a vzťahoch v zákonoch bolo zaujímavé a pochopiteľné aj pre tých čo nemajú radi zákony a odborné pojmy. Zákony a jeho jednotlivé časti nebudem citovať. Len pri jednotlivých popisovaných pojmoch do zátvorky uvediem, ak sa bude dať paragraf a odsek zákona (napr. §4.1 znamená § 4 odsek 1). Kto bude chcieť, ten už si podrobnosti k odkazom naštuduje v zákone o energetike.
Základné tri + jedna “veci” čo môžme s elektrinou robiť
Tieto tri veci sú: Výroba, Preprava a Predaj. Sú to aj predmety podnikania s elektrinou. Štvrtý pojem je Spotreba, tá je na opačnej strane ako tieto prvé tri pojmy. Spotrebiteľ musí za elektrinu “zaplatiť”. Pri elektrine si treba uvedomiť, že aj keď má samostatný zákon, viacerí o nej rozprávajú komplikovane, prakticky nikdy nie je vidieť, stále je to to, čo je predmetom obchodovania ako akýkoľvek iný druh tovaru. Je to síce špecifický druh tovaru, ktorému sa hovorí komodita.
Elektrina alebo zemiaky – moc veľký rozdiel v tom nie je
Napríklad zemiaky sú tiež komoditou a obchoduje sa s nimi na najrozličnejšej úrovni, tak podobne je to s elektrinou. Zostaňme pri tej paralele so zemiakmi. Aj tie sa musia vyrobiť (vypestovať) a spotrebovať. Toto je nerozlučná dvojica. Medzi výrobou a spotrebou môže a nemusí byť preprava a predaj. Zväčša to závisí od množstva tých zemiakov – ak si ich vypestujem na záhrade, tak ich môžem spotrebovať a nie je to žiadne podnikanie. Je to len hobby, záľuba, alebo prilepšenie popri inej hlavnej činnosti – zamestnaní.
Ale úplne iná úroveň je keď sa zemiaky obchodujú v stovkách ton. Keď sa zemiaky “riešia” v množstvách lodí, vagónov, pestovanie na hektároch a kilometroch štvorcových. Keď sa obchodujú na burze, a trebárs ešte ani neboli zasadené. Už dnes sa na komoditných burzách obchoduje s budúcoročnými zemiakmi a ešte ani neboli zasadené.
Pri tom domácom pestovaní ich teda spotrebujem. Ak ich je ale viac, môžem ich časť dať susedovi – ani vtedy to nie je podnikanie. Ale keď už začnem zemiaky pestovať vo väčšom, tak u to presiahne susedskú výmenu a začnem riešiť aj platbu za moju prácu – vtedy sa z pestovania zemiakov stane “biznis” – podnikanie. No a od určitého množstva už nebudem mať čas, ani chuť, všetky zemiaky aj pestovať aj predávať. Tak ich predám obchodníkovi, ktorý má obchody. Ten ich predá svojim zákazníkom. Samozrejme, že ich predá drahšie ako ich odo mňa kúpil. Má predsa svoje náklady – platí predavačky vo svojom obchode, elektrinu a pod.
V malom rozmere tohto obchodu ešte bude fungovať, keď moje zemiaky doveziem obchodníkovi ja. Ale pri zväčšujúcej sa veľkosti obchodu a množstve zemiakov už bude potreba niekoho, kto má kamióny, a zemiaky od pestovateľov prevezie obchodníkom. A aj keď obchod sa môže uzavrieť medzi pestovateľom a obchodníkom, tak jedna alebo druhá strana musí zaplatiť toho prepravcu. No a i táto časť nákladu na predaj zemiakov sa ocitne v konečnej cene zemiakov v obchode. A tú prepravu na konci vždy zaplatí spotrebiteľ.
Tento príklad je zvolený preto, aby bolo vidno, že samotná elektrina a jej obchodovanie sa až tak nelíši od bežných iných tovarov (komodít). Samozrejme elektrina má svoje špecifiká, ale základ rovnaký ako iné komodity – tovary.
Jeden zásadný rozdiel elektriny od iných komodít, je že zákon pri elektrine (volá sa zákon o energetike) jednoznačne rozlišuje tie štyri časti – tri podnikateľské Výroba (§4.1), Preprava (§2.b.2 a §2.b.4) a Predaj (§2.b.15) a jednu čo to všetko platí – Spotrebu (napr. §3.b.7). Každá činnosť, alebo osoba, ktorá tieto činnosti vykonáva má svoje definície a sú dosť zásadne oddelené. Pri zemiakoch si ich môžem vypestovať, previezť do vlastného obchodu a tu predať. Všetko to môže byť jedna firma a vnútorná evidencia nemusí byť detailná. V energetike sa tieto podnikateľské činnosti zásadne oddeľujú a jednotlivé tri činnosti sa zásadne evidujú samostatne. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že musí byť samostatná výrobná firma, prepravná firma a predajná firma.
Toľko k zjednodušenému popisu čo sa robí s elektrinou. V ďalšom texte budem popisovať jednotlivé činnosti detailnejšie.
Výroba elektriny
Elektrinu z niečoho môžme vyrobiť – fyzik by sa na toto slovo hneval, lebo elektrina je druh energie a tá sa nedá ani vyrobiť, ani zničiť. Môže sa len premeniť z iného druhu energie. Nakoľko však zákon používa pojem “výroba”, tak sa toho budem pridŕžať a pod výrobou elektriny budeme chápať premenu inej energie na elektrickú energiu.
Akákoľvek výroba elektriny je považovaná za podnikanie (§4.1). Z tohto striktného pravidla sú len dve výnimky – ak si elektrinu vyrobím pre svoju spotrebu (§4.2) a alebo je to špeciálna výroba v maličkej elektrárničke pre domácnosť (§4.4). Práve tieto dve výnimky z podnikania sú ten príklad vlastného pestovania zemiakov. Do výroby pre vlastnú spotrebu sa vmestí obrovské množstvo príkladov – nabíjanie autobatérie z alternátora v aute, záhradná lampička s FV panelíkom; rekuperácia pri brzdení elektromobilu; kalkulačka s malým solárnym článkom; solárna plašička krtkov; ale aj ostrovná FVE. V príkladoch by sme mohli pokračovať do nekonečna.
Bez ohľadu na to či sa vyrába elektrina ako podnikanie alebo len pre vlastnú spotrebu je nutné túto činnosť oznámiť štátu – ÚRSO (§6.1 alebo §4.5).
Ale s “darovaním” nadvýroby elektriny už to nejde tak jednoducho ako pri darovaní prebytku zemiakov. Nadbytočnú elektrinu môžem síce susedovi “dať” – skôr odovzdať – za takú istú cenu ako som ju kúpil (§4.2). Keď si ju však sám vyrobím, nemám ako ju “oceniť” a teda ju nemôžem dodať za peniaze. Darovať áno.
Ďalší problém s touto nadbytočnou elektrinou, je že ju nemám ako formálne prepraviť susedovi. Táto časť zaobchádzania s elektrinou je značne regulovaná zákonom, a prakticky nie je možné bezplatne prepravovať elektrinu po vedení (kábloch), bez toho aby na to nebolo potreba povolenie štátu (zväčša ÚRSO). Tejto časti bude venovaná nasledujúca kapitola.
Pri výrobe sa používa aj pojem pripojenie (§2.a.11). Aby sa dala vyrobená elektrina spotrebovať je potreba ju pripojiť k spotrebiču. Toto pripojenie má dvojaký význam – výrobňa musí byť spojená so spotrebičom – priamo cez elektrickú sústavu domu (objektu). Vtedy o takom pripojení nerozhoduje prepravca elektriny. Pri pripojení do elektrickej sústavy domu by ho (pripojenie, zapojenie) mal skontrolovať revízny technik – elektrina nie byť nebezpečná. Alebo je je výroba už súčasťou iného zariadenia – napr. solárna záhradná lampička. Ale pokiaľ je výroba tak veľká, že ju neviem spotrebovať, tak ju môžem dať inému spotrebiteľovi. Vtedy potrebujem pripojenie na prepravcu.
Preprava elektriny
Pod prepravou sa rozumie prenos (§2.b.2) alebo distribúcia (§2.b.4). Rozdiel medzi prepravou a distribúciou je vlastne v hrúbke káblov a napätí tejto elektriny. Hrubé káble a vysoké stožiare sú vždy prenosové (400 kV a 200 kV, a časť 110 kV), tie menšie sú distribučné (časť 110 kV a všetky 22 kV a tie k domom – 400 V). Tieto činnosti majú dosť regulí v zákone, a na ich vykonávanie sú určené prenosové a distribučné sústavy a ich prevádzkovatelia. To je jednoznačne vyčlenené podnikanie a musí sa registrovať a povolovať na štátnej inštitúcii – Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). No a to, že elektrinu z miesta výroby do miesta jej predaja na spotrebu dopravia si nechajú zaplatiť. V koncovej cene elektriny je viacero položiek spojených práve s touto činnosťou.
V zákone je ešte definované priame vedenie (§2.b.6). To je kábel medzi výrobcom a spotrebiteľom (§2.b.6.1) a medzi výrobcom a odberateľom, ktorí nie sú pripojení na prenos alebo distribúciu (§2.b.6.2). Tieto dve malé a krátke časti zákona znemožňujú legálne dodávať nadbytočnú elektrinu susedovi. Na zriadenie priameho vedenia je potrebné povolenie ÚRSO. Ak to zasa dám do paralely so zemiakmi – keď ich mám moc, dám ich do košíka (vreca, alebo inak) a ten dám susedovi. On si ich presype a košík mi vráti. Nič trvalé nevzniklo. Ale elektrinu bude chcieť stále a na to by už bolo potreba to priame vedenie. I natiahnutá predlžovačka je formálne priame vedenie. Na tú by sa skôr dalo pozerať ako na chodník. Ak budem k susedovi chodiť po trávniku alebo pešine, tak žiadne povolenie od štátu netreba. Ak však začnem betónovať chodník, mal by som mať stavebné povolenie.
Aby výrobca mohol svoju elektrinu niekomu inému v prenosovej alebo distribučnej sústave odovzdať, musí mať zriadený aj tzv. prístup (§2.a.12). V tomto prípade je zákon neúprosný a prístup a distribúciu (prenos) spája v jedno. Kto nemá prístup, nemôže využiť distribúciu. A aj naopak – kto využíva distribúciu vždy má aj prístup. A oboje je vždy potrebné mať riešené na základe zmluvy. V tejto súvislosti treba však poznamenať, že nie každý výrobca potrebuje prístup. Taký výrobca, ktorý si vyrobí elektrinu pre seba, nepotrebuje elektrinu prepravovať – nepotrebuje distribúciu ani prenos a teda ani prístup. Ďalšia možnosť je, že samotná distribučná spoločnosť je spotrebiteľom elektriny od výrobcu – a to je napríklad u výroby elektriny z OZE podľa iného zákona – Zákona o podpore OZE (a VÚKV) č. 309/2009 Z.z. Tejto téme som sa dosť podrobne venoval, tak ju tu nebudem rozoberať.
Ako som písal, tak činnosti pri elektrine sú striktne oddelené. A to znamená, že ten čo elektrinu prepravuje, ju nesmie predávať. To je v zákone iná činnosť – predaj.
Predaj (dodávka) elektriny
Koncová časť reťazca je predaj elektriny. V zákone je predaj definovaný slovom dodávka (§2.b.15). Je to vzťah medzi tým, kto kúpil elektrinu od výrobcu, a predáva ju spotrebiteľovi. Spotrebiteľ má v zákone meno odberateľ – je ich viacero druhov (§3.b.7 až §3.b.10).
Dodávateľ elektriny reálne iba predáva samotnú komoditu – elektrinu (nazývanej aj silová elektrina). Avšak on je jediný v obchodnom vzťahu so spotrebiteľom, a tak cez jeho koncovú cenu elektriny sa vyberajú všetky jej zložky. A nie je je ich málo: DPH, odvod do jadrového fondu, ďalšie druhy taríf a aj samozrejme cena silovej elektriny. Cena silovej elektriny tvorí iba zlomok ceny koncovej – približne medzi 25 až 40 %.
Ďalšie dôležité poznámky
Ako už z textu vyznelo, tak na rozdiel, od inej ľudskej a podnikateľskej činnosti, je obchod a podnikanie s elektrinou pomerne komplikované a regulované. Ak však rozmýšľate o vlastnej výrobe a vlastnej spotrebe takto vyrobenej elektriny, tak nemusíte mať obavu z nadmernej byrokracie. Podobne ako pestovanie vlastných zemiakov na vlastnú spotrebu nie je potreba zásadná komunikácia so štátom.
Inou časťou rozprávania by bolo rozprávanie o výrobe elektriny z OZE ako spôsobu podnikania. Tejto téme sa venujem na tomto webe už dlho. Ale pre túto rozpravu už to presahuje únosnú mieru dĺžky. Aj tak som jednoduchým popisom štyroch zásadných činností s elektrinou napísal dosť dlhý text.
Vo viacerých bodoch som sa dopustil zjednodušovania, ale snažil som sa postupovať, tak aby toto zjednodušenie nešlo na úkor bezpečného pochopenia textu. Preto uvítam aj spätnú väzbu, či je text pochopiteľný, alebo ak sa vám zdá, že niektoré zjednodušenia idú za hranicu prípustnosti, uvítam vašu odozvu.