Po štvrtku bude ešte niekoľko dní a týždňov kadekde rezonovať rozhodnutie Britov opustiť EU. Nad ich rozhodnutím nechcem diškurovať, rozhodli sa a budú znášať dôsledky – dobré aj zlé. Týmto článkom by som chcel ukázať na príklade obnoviteľných zdrojov energie dvojtvárnosť spoločnosti (najmä slovenskej) a jej politických a úradných lídrov.
OZE je (ne)pekným príkladom toho, že sami ako občania nevieme doceniť niečo čo je väčšie ako je náš lokálny pohľad, a navyše je náš pohľad manipulovaný politickými, úradnými a mediálnymi špičkami spoločnosti. Už len prístup tretej vlády toho istého premiéra svedčí o zaujímavých otočkách v myslení. Ale i keď najviac sa o podporu OZE a aj o najväčšie potieranie zaslúžil Smer-SD, tak toto nie je o zlej/dobrej strane. Je to o tom ako na to pozerá celé politické spektrum a ako to prijímajú ľudia – voliči.
Stručná a zjednodušená história zavádzania a rastu OZE
Malé upozornenie na začiatok: nejde o presný historický rozbor, ale o môj náhľad na krátku históriu, tak ako si ju pamätám a ako som si niektoré fakty overil na nete.
Slovensko začalo zásadne podporovať OZE pri vstupe do EU. Keď sme vstupovali mali sme množstvo možností ako o čomkoľvek vyjednávať a meniť podmienky. O OZE viacmenej ani nebola reč, pristúpili sme k záväzku 20-20-20 a stanovili sme si cieľ 14%. “Brusel” nám ho schválil a bolo rozhodnuté.
V roku 2009 si náš parlament, vedený Smerom-SD a jeho spoločníkmi, odsúhlasil Zákon č. 309/2009 Z.z. o podpore OZE a VÚKV. ÚRSO v tej dobe už malo stanovené vo svojom výnose (2/2008) že podpora bude financovaná cez tarifu za prevádzkovanie systému (TPS). Tým je a bola tarifa, ktorá zohľadní alikvotnú časť nákladov na výrobu elektriny z domáceho uhlia, na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a technológiami kombinovanej výroby elektriny a tepla (ďalej len „kombinovaná výroba“) – § 1 písm. g). Následne to isté ÚRSO určilo výkupnú cenu pre jednotlivé druhy OZE a KVET – najskôr výnosom 2/2008: pre zariadenie uvedené do prevádzky od 1. januára 2009 na 13 500 Sk/MWh, následne výnosom 2/2009 upravila na novú menu – 448,12 eura/MWh. Neskôr – v roku 2011 – bola do výnosu vložená aj podmienka “Ceny elektriny zohľadňujú mieru návratnosti investície najmenej 12 rokov, …“.
Rozvoj OZE mohol začať. MH SR pripravilo a schválilo Národný akčný plán rozvoja OZE. Investori zo zahraničia, ale aj naši vplyvní sa vrhli do stavania (najmä) fotovoltických elektrární. Nakoľko však zákon nebol tajný, tak aj množstvo slovenských podnikateľov, v takto nastavených podmienkach, uvideli šancu na zhodnotenie svojich financií. Malé šialenstvo po vzoru z Čiech sa začalo. Inštalovaný výkon v priebehu rokov 2009 a 2010 začal prudko narastať – nad očakávania MH SR aj ÚRSO. Prispeli k tomu viaceré skutočnosti – cena technológií (najmä FV panelov) začala klesať rýchlejšie ako si ktokoľvek vedel predstaviť a FVE sa stavali vo veľmi krátkom čase. Na výstavbu, vrátane všetkých povolení, stačil menej ako rok. A aj ÚRSO malo zákonný limit na znižovanie výkupnej ceny iba 10 % z predchádzajúcej.
V krátkom období “opačnej” vlády v rokoch 2010 a 2011 začali snahy o reguláciu masívneho tempa rozvoja. Najskôr v roku 2010 bola s účinnosťou od 1. 7. 2011 obmedzená výstavba pozemných FVE, na strechy sa stanovil limit 100 kW. Následne sa zrušilo obmedzenie poklesu výkupných cien pre slnečné zdroje. Z pôvodného pôvodného maximálneho poklesu 10 % to bolo zrazu až 90 %.
Po opätovnej výmene vlády zasadol druhýkrát na premiérsky stolec Róbert Fico, teraz už len jeho strana. Keďže však predchádzajúca krátka vláda začala masovo hroziť českým “solárnym búmom” a “obrovským tlakom” na koncové ceny elektriny, tak sa verejnosť v strachu o ceny elektriny začala stavať proti “solárnym barónom”. No a staronová vláda toho istého premiéra, pod “strachom” o preferencie, už nepodporovala OZE ako pri svojom prvom vládnutí. Týmto začalo obdobie NEpodporovania OZE na Slovensku.
Na majiteľov OZE sa začala sypať jedna “rana osudu” (vlastne skôr rany ÚRSO) za druhov. Najskôr nepovšimnutá platba TPS a TSS za spotrebu vlastnej elektriny. Jediný sa začal brániť U.S. Steel Košice. Potom “rozbehnutie” OKTE a povinných mesačných a denných hlásení. V roku 2013 si ÚRSO prichystalo “bombónik” vo forme dnes už nelegálneho G-komponentu. V tom istom roku parlament schválil ďalšiu mínu do zákona – stratu podpory pri nezaslaní dvoch zbytočných hlásení. Táto nášlapná mína vybuchla koncom roku 2014 a naplno kosila OZE v 2015. V súčasnej dobe je stále na Ústavnom súde. Na oba akty je vyše 250 žalôb na ÚRSO a všetky tri RDS.
RDS posmelení nezákonnou drzosťou ÚRSO sa rozhodli od januári 2014 vyhlásiť Stop stav na akékoľvek nové OZE. Ten trvá už takmer 2 a pol roka. I napriek jeho nezákonnosti sa s tým ÚRSO, ako zodpovedný orgán, rozhodlo nič nerobiť. Stavovské asociácie začali v 2014 a 2015 riešiť tento stav na Európskej komisii. V polovine roku 2016 sme v stave vyšetrovania tzv. pilotu.
Čo má história slovenského OZE spoločného s Brexitom
Históriu zavádzania a podpory OZE som tu popisoval najmä preto aby bolo vidno, že s celým vývojom nemá prakticky nič spoločné EU a EK (Európska komisia). EK a EU je tvorená jednotlivými členskými štátmi – a tie si dobrovoľne odsúhlasili, že je potreba “vymeniť” fosílne palivá za OZE. Nastavili rámcovú smernicu, ale implementáciu nechali na jednotlivé štáty.
Nebola to EU a EK, kto prijal náš zákon o podpore, tiež to nebolo EU a EK, kto stanovil systém podpory cez TPS. A ani vtedy keď sa určovala výška podpory pre jednotlivé technológie to nebola EU a EK kto vypočítal výšku. Zákon prijala a priebežne upravovala Národná rada SR a o ostatné sa s plnou zodpovednosťou staralo ÚRSO. To ÚRSO, ktoré sa teraz snaží ukazovať na tých “zlých” majiteľov OZE že “rastie” koncová cena.
Na viacerých fórach som našich politických predstaviteľov upozorňoval, že to nie je záväzok EU, a už vôbec to nie je diktát EU, mať vo svojom energetickom mixe OZE. Je to náš záväzok sa podieľať na spoločnej (a aj nami odsúhlasenej) stratégii zmeny. My sme sa rozhodli ten záväzok prijať, my sme si stanovili výšku. My (naše NR SR a ÚRSO) stanovilo mechanizmy. EU a EK “len” strážilo a stráži aby sme náš záväzok plnili a aby sme pri tom nepoužívali nedovolených mechanizmov – napr. dvojitú podporu. Dokonca aj pre malé zdroje je to EU, ktorá financuje až 50 % inštalačnej ceny. Ale aj pre túto formu sme sa rozhodli my. EU na to dáva “len” financie. Financie vybraté z jednotlivých členských štátov.
A to je jeden z dôvodov prečo Briti volili odchod. Naše mediálne a politické špičky sa snažia, vždy keď niečo nefunguje, alebo nie je dobre nastavené, ukázať na vinníka mimo svojich rád – a vtedy sa hodí ten strašiak Bruselu a EU. A ak ničo funguje, tak sa rado zabúda, že to je spoločná EU stratégia. Z Bruselu sa ľahko stalo strašidlo, sú to “nejakí” úradníci z iného miesta ako je Slovensko, Česká republika, …, Veľká Británia. Ako keby v Bruseli sedeli Mimozemšťania, ktorí chcú nás chudákov obyvateľov jednotlivých členských štátov zotročiť a zbaviť našej stáročia budovanej štátnosti.
Kde aj naši z Bruselu robia chybu?
Európsky parlament trochu pripomína galaktický parlament z 1. hviezdnych vojen. Množstve ľudí (a čiastočne oprávnene) sa zdá, že sú to ľudia, ktorí sú úplne odpojení od našej reality. Ktorí nevedia ako žijú ľudia v regiónoch, napr. v obciach na Kežmarsku alebo okolo Rimavskej Soboty.
A aj pre nás obyčajných ľudí je si aj ťažko takého EU poslanca či dokonca komisára predstaviť ako v krčme diskutuje s ľuďmi o bežnom živote. Ešte si vieme predstaviť a zosobniť tie najnižšie parlamenty – obecné zastupiteľstvá. To sú ľudia, ktorí žijú s nami, naši susedia. Takisto si vieme ľahko zosobniť našich poslancov z NR SR. S tými už tak často nechodíme na pivo, ale vidíme ich často v “telke”, počujeme v rádiu. Medzi týmito máme ešte dve úrovne “vládnutia” – okres a VÚC (kraj, župa). Ale tá najvyššia úroveň vládnutia – EU a EK je tak ďaleko, že sú to už len mená bez akejkoľvek ľudskosti. Málo kto sa stretol s p. Šefčovičom keď bol “obyčajný” komisár, a teraz keď je podpredseda už vôbec. A ostatní eurokomisári? Vieme, že sú, že majú “moc”, ale že sú to tiež obyčajní ľudia? To už si málo kto vie predstaviť.
Toto všetko a aj iné viedlo k tomu, že Briti zavelili na “odchod”
Dodatok k cenám elektriny
Bežným argumentom, že OZE je zlé, je vplyv na koncové ceny elektriny. Že vďaka OZE narástla TPS z pôvodných 4 (chvíľu aj 2) €/MWh na súčasných 22,90 €/MWh. A je to skutočne pravda. Avšak tí čo na to poukazujú radi zabúdajú na to, že najmä vďaka OZE poklesla cena silovej elektriny za to isté obdobie z 90 pod 30 €/MWh.
Na jednej strane pokles jedne zložky koncovej ceny o viac ako 60 €/MWh a na druhej strane zasa nárast inej zložky o 20 €/MWh. Pričom sa objem spotreby zásadne nemení a teda iné zložky ceny by mali byť približne konštantné. Celková cena by teda mala klesnúť o viac ako 30 €/MWh. A to sa nestalo – kto je asi tak na vine? Väčšinu zložiek reguluje a určuje ÚRSO.