Týmto článkom vstupujeme do seriálu s otvoreným koncom. Seriál sa bude venovať popisu ako sa dá vyrobiť elektrina. Ako si môže vyrobiť elektrinu (v podstate) člen akejkoľvek skupiny – podnikateľ(ka), majiteľ(ka) domu alebo bytu, ale aj verejná správa… K ostatným častiam seriálu sa dostanete cez tento rozcestník.

Úvod

Fotovoltika, a popri nej množstvo iných technológií, sa za posledných pár rokov dostala na úroveň, ktorá v  zásade nevyžaduje finančnú pomoc zo strany štátu na jej inštalovanie a prevádzku. Výroba elektriny zo Slnka sa dostala, pre nové inštalácie, do pásma tzv. Grid parity. Je schopná vyrobiť elektrinu aspoň pri takej cene ako je cena elektriny nakupovanej od dodávateľa (dodanej z distribučnej sústavy, ľudovo nazývanej sieť alebo distribučka).

Avšak cena nie je jediné čo je potreba na efektívnu, ekonomickú a legálnu inštaláciu obnoviteľného zdroja elektriny. V legislatíve je “zastrčených” niekoľko možností ako sa dá FV inštalovať. Niektoré z týchto možností môžu mať inštalačnú alebo prevádzkovú podporu, iné nie. Niektoré z nich sú určené výhradne pre domácnosti, iné sú dostupné komukoľvek bez ohľadu na to v akej skupine sa nachádza (podnikateľ, verejná alebo štátna správa, …)

Distribučky – tie ktoré sú zodpovedné za pripájanie zdrojov vyžadujúcich pripojenie – majú rozdielny prístup k vysvetleniu a naplneniu zákonov. A keďže sú to komerčné spoločnosti, tak je veľmi obtiažne ich do niektorých (podľa zákona povinných) prístupov nútiť. Regulačný úrad (áno píšem o ÚRSO) v úlohe ochrany slabších zlyháva a neplní si v tomto ohľade svoju funkciu.. Preto je veľmi dôležité rozširovať právne a technické povedomie. Tak aby sme sa proti nedovoleným a nespravodlivým taktikám vedeli brániť.

Týmto teda otváram legislatívnu časť tohto otvoreného seriálu. I napriek tomu, že primárne sa sústreďujem na fotovoltiku, tak všetky prístupy sa vzťahujú aj na iné OZE (voda, vietor, bioplyn, …) a v širšej rovine na akúkoľvek výrobu elektriny z malom rozsahu.

1. Čo dovoľujú zákony

Pred vstupom do energetickej legislatívy sa najskôr zastavím u najvyššieho zákona aj našej republiky – Ústavy Slovenskej republiky.

1.1. Prečo sa pri fotovoltike zaoberať ústavou?

Jednoducho preto, lebo určuje komu je čo umožnené a dovolené. Ústava je v zákone č. 460/1992 Zb. Vo svojom článku 2 stanovuje:

Odsek (1) Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo.

Za povšimnutie tu stojí najmä, že “Štátna moc pochádza od občanov…” ako vidno nie je tu napísané, že moc pochádza od firiem alebo štátnych orgánov. Druhá časť zasa hovorí “…vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo“. To je dôležité si uvedomiť, že ani tu nie je napísané, že sa štátna moc vykonáva nejakým úradom alebo agentúrou. Na to aby sme túto republiku viedli a riadili si alebo volíme poslancov alebo to môžme vykonať priamo – napr. referendom.

Odsek (2) Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Tento odsek je jeden z najdôležitejších. Ale zároveň často veľmi zle chápaný a vykonávaný. Jednoducho je tu napísané, že na to aby nám občanom niekto – štátny orgán, úrad –  niečo nariadil (prikázal robiť, alebo naopak nerobiť), musí na to mať právo stanovené zákonom. Ak nejaké ministerstvo nemá v zákone napísané, že môže a má vydať vyhlášku, predpis, tak to prosto NESMIE. Ale aj na úrovni obce a mesta platí rovnaké. Svojvoľné obmedzovanie všelijakými “všeobecne záväznými predpismi” alebo nariadeniami a zákazmi je neprípustné.

Odsek (3) Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

Tu zasa často dochádza k presne opačnému efektu. Ľudia sa pýtajú: “môžem to alebo to robiť?”, “musím počúvať ten nezmyselný zákaz od nejakého úradníka?”. Odpoveď je v podstate jednoduchá. Použiť google alebo www.ZakonPreLudi.sk, kde si treba nájsť, či má na to obmedzovanie úradník právo (viď odsek (2) vyššie) alebo či to ozaj zákon zakazuje. Dôležitá poznámka je, že tu už ústava nehovorí o občanovi ale o “každom”. Má to dve polohy: 1. každý je občan – fyzická osoba (FO), ale aj firmy, neziskovky, nadácie a pod. – právnické osoby (PO). Fyzická osoba ešte môže byť “obyčajný” občan – nepodnikateľ, alebo živnostník – fyzická osoba podnikateľ. 2. Keďže odsek (2) vymenoval “štátne orgány” tak tie už do kategórie “každý” nepatria. Štátne orgány môže konať iba tak ako im stanoví zákon, viď vyššie.

Bohužiaľ stále viacerí žijú v návykoch z minulého režimu, kde sa tie odseky vysvetľovali práve naopak. Úrad(ník) mohol čokoľvek a občan mal iba právo poslúchnuť. Tým uvedomelým sa ospravedlňujem za poučovanie, ale sám na sebe som sa viackrát presvedčil, že nános dôb (našťastie) minulých je silný a uvedomiť si, kto je ten s skutočnou mocou je ťažké. Navyše stále je v mnohých z nás presvedčenie, že sme len kvapka v mori. Ale jedna kvapka spôsobí pretečenie pohára. Avšak sama pred tým nevie, že to bude ona. A samozrejme je potreba množstvo predchádzajúcich, ktoré už pohár naplnili takmer po okraj.

1.2. Energetická legislatíva

Po ústavnej vsuvke sa teraz budem už venovať zákonom z oblasti energetiky. V oblasti výroby elektriny máme dva zákony. Ďalšie energie (napr. teplo) majú svoje zákony – tie však v tomto seriáli nebudem riešiť. Základný zákon v energetike sa zaoberá elektrinou a plynom. Volá sa Zákon o energetike č. 251/2012 Z.z. Druhý potrebný je Zákon o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby č. 309/2009 Z.z. Obnoviteľné zdroje energie budem skracovať ako OZE. Vysoko účinnú kombinovanú výrobu zasa ako KVET (kombinovaná výroba elektriny a tepla). Nie je to síce ten istý pojem ale je to lepšia skratka.

1.2.1. Zákon o energetike – kto si môže vyrábať elektrinu

Hneď na začiatku výkladu k tomuto zákonu si treba povedať kto je týmto zákonom dotknutý.

V prvej časti zákona sú ZÁKLADNÉ USTANOVENIA, ktoré v § 1 “Predmet úpravy” stanovujú, že:

Tento zákon upravuje:
a) podmienky na podnikanie v energetike,
b) prístup na trh, práva a povinnosti účastníkov trhu v energetike,
…

Teda veľká väčšina tohto zákona sa vzťahuje na tých čo podnikajú v energetike alebo pristupujú na trh (v energetike).

Kto je podnikateľ v energetike a kto nie?

Tu sa dostávame k samotnej podstate a súčasne najdôležitejšiemu bodu pre pochopenie čo si môžme pri výrobe elektriny dovoliť. Zákon má 98 paragrafov, ktoré sa snažia vysvetliť, riešiť, obmedzovať a usmerňovať podnikanie v energetike. Samotnému “nepodnikaniu” je však venovaná zlomková časť zákona, ktorá sa snadno prehliadne. Pre tento účel je v zákone § 4 vymedzujúci podnikanie v energetike:

(1) Podnikaním v energetike je

a) výroba, prenos, distribúcia a dodávka elektriny,

b) činnosť organizátora krátkodobého trhu s elektrinou,

…
(2) Podnikaním v energetike nie je výroba elektriny, distribúcia elektriny, výroba plynu a distribúcia plynu výlučne pre vlastnú spotrebu a dodávka elektriny vrátane zabezpečenia prenosu elektriny, distribúcie elektriny a ostatných služieb spojených s dodávkou elektriny a dodávka plynu vrátane zabezpečenia prepravy plynu, distribúcie plynu a ostatných služieb spojených s dodávkou plynu pre iné osoby za nákupné ceny vrátane zložiek ceny za prenos elektriny, distribúciu elektriny a ostatné služby spojené s dodávkou elektriny a zložiek ceny za prepravu plynu, distribúciu plynu a ostatné služby spojené s dodávkou plynu bez ďalšieho zvýšenia; to neplatí, ak ide o dodávku elektriny koncovým odberateľom elektriny pripojeným do miestnej distribučnej sústavy. Tým nie sú dotknuté ustanovenia § 12 až 14.

…
(4) Podnikaním v energetike nie je výroba elektriny v malom zdroji výrobcom, ak si neuplatňuje podporu doplatkom podľa osobitného predpisu¹⁴) a ktorý je zároveň odberateľom elektriny v domácnosti a jeho ročná výroba elektriny nepresiahne 1,5-násobok 12-mesačnej skutočnej spotreby odberného miesta prepočítanej na základe priemernej dennej spotreby podľa posledného vyúčtovania odberateľa v domácnosti. Pri nových odberných miestach sa 12-mesačná skutočná spotreba elektriny nahradí projektovanou ročnou spotrebou elektriny uvedenou v stavebnom povolení.”

Čo je teda nepodnikanie v energetike ľudskou rečou?

Vlastne je to veľmi jednoduché: ak si vyrobím elektrinu len a len pre seba (jedno či FO alebo PO) a nikam (a nikomu inému) ju nedodávam, tak sa nemôže jednať o podnikanie. Príkladom je napr. alternátor v automobile, záhradná lampička, kalkulačka s malým FV panelíkom na napájanie… Striktne povedané akákoľvek výroba výlučne pre vlastnú spotrebu je možné považovať za nepodnikanie. Akýkoľvek ostrovný systém je samozrejme systémom výlučne na vlastnú spotrebu. Pretože je spotreba vyrobenej elektriny oddelená od distribučky, tak je to výroba výlučne na vlastnú spotrebu a v tom prípade ide o nepodnikanie.

Ak však zoberiem význam výlučne pre vlastnú spotrebu v celom význame, tak aj ostrovný systém so zálohou je stále nepodnikanie v energetike. Jednoducho – vyrobená elektrina ide smerom k vlastnej spotrebe a nie smerom k distribučnej sústave. Väčšina rozumných ostrovných striedačov samozrejme dovoľuje, že v prípade väčšej spotreby ako je schopná si túto časť elektriny “zobať” zo sústavy:

Obmedzenia nepodnikania v energetike

Aplikovanie § 4 ods. (2) má svoje limity. Tie sú nastavené vetou na konci odseku: “Tým nie sú dotknuté ustanovenia § 12 až 14.”.  To znamená, že i napriek tomu, že väčšina zákona o energetike sa na nepodnikanie v energetike nevzťahuje (ako je písané vyššie je to zákon o podnikaní v energetike) tak § 12 až 14 sa na túto činnosť vzťahuje. Čo teda tieto paragrafy riešia?
Názvy jednotlivých častí:

§ 12 Výstavba energetického zariadenia
§ 13 Výstavba priameho vedenia
§ 14 Výstavba priameho plynovodu

Paragraf 14 nás logicky nezaujíma, lebo sa zaoberáme elektrinou. Pozrime sa na zvyšné dva paragrafy. Oba hovoria o výstavbe, a používajú taktiku celoplošného pozitívneho vymedzenia s výnimkami, obdobne ako § 4. Znamená to, že na akúkoľvek výstavbu výroby elektriny, ktorá nie je stanovená vo výnimkách, je potreba osvedčenie na výstavbu energetického zariadenia. To vydáva Ministerstvo hospodárstva SR. Tieto typy výroby elektriny nás ale nezaujímajú. Skúsme sa pozrieť na tie výnimky, kedy nie je potreba osvedčenie:

§ 12 Výstavba energetického zariadenia:
Ods. 2) Stavať energetické zariadenie možno iba na základe osvedčenia na výstavbu energetického zariadenia. To neplatí, ak ide o výstavbu energetického zariadenia na:

a) výrobu elektriny zo slnečnej energie umiestneného na strešnej konštrukcii alebo obvodovom plášti jednej budovy spojenej so zemou pevným základom evidovanej v katastri nehnuteľností s celkovým inštalovaným výkonom do 100 kW vrátane a zároveň ide o výstavbu prvého energetického zariadenia na výrobu elektriny zo slnečnej energie na strešnej konštrukcii alebo obvodovom plášti takej budovy; zvýšiť inštalovaný výkon takého energetického zariadenia nad 100 kW možno iba na základe osvedčenia na výstavbu energetického zariadenia,
b) výrobu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom do 1 MW vrátane, ktoré využíva iný primárny energetický zdroj, ako je slnečná energia; zvýšiť inštalovaný výkon takého energetického zariadenia nad 1 MW možno iba na základe osvedčenia na výstavbu energetického zariadenia,
c) výrobu plynu,
d) distribúciu elektriny, …

Odsek (2) má viacero častí, nás však zaujímajú iba písmena a) a b). Tie hovoria, že výstavbu fotovoltiky možno bez osvedčenia urobiť iba na budove a s maximálnym výkonom 100 kW. Pokiaľ by primárny zdroj nebolo Slnko, ale napr. voda, vietor, bioplyn alebo iný obnoviteľný zdroj taj je možná výstavba do 1 MW a aj mimo budovy.

Treba sa však aj pozrieť na to čo znamená slovo “výstavba“. Tento pojem nie je definovaný v energetickom zákone, bohužiaľ nie je definovaný ani v stavebnom zákone (č. 50/1976). V stavebnom zákone sú iba nepriame odkazy a za výstavbu sa dá považovať realizácia jednej alebo viacerých stavieb. V tom prípade sa musíme pozrieť čo znamená stavba do stavebného zákona č. 50/1976 Z.z. Nebudem sa púšťať do rozboru čo presne stavba je, ale tri základné charakteristiky sú dané: plocha nad 25 m², pevne spojené so zemou a pripojené na inžinierske siete. Keď akákoľvek jedna z týchto podmienok je splnená ide o stavbu. A v tom prípade je to výstavba a je potreba osvedčenie ak celkový výkon je nad 1 MW iných ako slnečných zdrojov alebo 100 kW u zariadení na slnečnú energiu.

Príklady realizácie namiesto záveru z kapitoly

A. Ak si v obchode kúpim záhradnú lampičku s FV panelíkom a pichnem ju do záhrady, tak zrejme nepôjde o výstavbu. Plocha je menšia ako 25 m², pevne spojená so zemou tiež nie je a taktiež nie je pripojená na inžinierske siete.

B. Ak pri stavbe domu použijem elektrocentrálu, tak tiež nie je potreba osvedčenie. Výkon je pod 1 MW a podmienky stavby nie sú splnené.

C. Ak si do záhrady položím na prenosnú konštrukciu 10 FV panelov s celkovým výkonom 2,5 kW a výstup v tohto systému pripojím na časť svojej elektrickej sústavy v dome? Plocha je pod 25 m², konštrukcia nie je pevne spojená so zemou a zariadenie je pripojené iba do elektrickej sústavy domu, nie na inžinierske siete. Podľa môjho názoru je to nepodnikanie a osvedčenie na výstavbu nie je potreba.

D. 100 kW na streche budovy (asi firmy, máloktorá domácnosť má tak veľkú strechu): Ak je firma všetku elektrinu vyrobenú v tomto zariadení schopná spotrebovať tak ide o nepodnikanie a osvedčenie na výstavbu netreba.

E. 130 kW (alebo viac) na streche budovy? Tu už sme v oblasti legislatívnej šedi. Ak si vie majiteľ tohto zdroja všetku elektrinu spotrebovať, jednoznačne ide o nepodnikanie. Ale s osvedčením na výstavbu je to menej jednoznačné. Je to dosť závislé na odvahe dostáť si vlastné vysvetlenie zákonov. Aj preto som aj tento text uviedol článkom 2 ústavy. Takéto FVZ je “len” doplnkovou stavebnou úpravou, nemusí byť pevne spojené s budovou (je napr. iba zaťaženej konštrukcii) a nie je spojené s inžinierskymi sieťami. Nemusí ísť teda o stavbu, ale len o “drobnú stavebnú úpravu”. A teda osvedčenie by nemuselo byť potreba. Jednoznačné rozhodnutie je však na realizátorovi a tento text nemôže slúžiť ako jednoznačné právne stanovisko.

Toľko k zákonu o energetike a prvej kategórii realizácie FV zdroja ako nepodnikaní v energetike. V ďalších častiach kapitoly 1. sa budem venovať už zdrojom podľa zákona o podpore OZE.

Ak vás táto téma zaujala, alebo máte dodatočné otázky, rád si ich prečítam a pokúsim sa na ne odpovedať v diskusii pod článkom.

Uvedené informácie sú iba informatívne a skutočnosti v ňom uvedené nie je možné považovať za právne rady. EnergiaWeb ani Pavel ŠIMON s.r.o.  nemá oprávnenie poskytovať právne poradenstvo.