Vo včerajšej prvej časti fotovoltických mýtov a ich náprave sme sa venovali energetickej návratnosti výroby FV panelov. Dnes budem pokračovať v energetickej stránke fotovoltiky. Niektorí radi používajú argument, že “Slovensko má malo slnečnej energie aby sa dosť vyrobilo”. Iní to dokonca zosobňujú na ich konkrétnu lokalitu. Poďme sa teda na to pozrieť.

Tu nie je dosť Slnka v mojej lokalite

Samozrejme aj tu je potvrdzujúca odpoveď – áno v noci skutočne má každý málo slnečného svetla. Ale to je dobrá správa, aspoň sa nám lepšie spí. Ale cez deň? Samozrejme nie sme na tom podobne ako napr. Sahara, kde sú oblasti, kde prší, alebo je zatiahnuté, iba raz za 10 rokov. Ale zasa nie sme najupršanejší štát na svete. Na overenie svetelnosti a možnosti výroby elektriny z fotovoltiky slúži množstvo nástrojov. Niektoré sú komerčné, iné nie. Sú on-line webové nástroje, ale aj priamo len off-line na počítač. Čím ďalej viac sa používajú aj mobilné zariadenia s apkou z marketu. V tomto článku sa povenujem iba dvom webovým nástrojom: PV GIS a pvPlanner.

Odhad FV produkcie pomocou PV GIS

PV GIS je ideálny free nástroj na ohodnotenie produkcie elektriny v ktoromkoľvek mieste Európy, Slovensko nevynímajúc. PV GIS je možné nájsť na tejto adrese: re.jrc.ec.europa.eu/pvgis/apps4/pvest.php#, dôležité je, že si stačí zapamätať iba “PV GIS” a gúgl ho nájde ako prvý. PV GIS je z dielne Spojeného výskumného centra EK (Joint Research Centre). Na jeho realizácii sa výrazne podieľali dvaja Slováci: Dr. Marcel Šúri a Dr. Tomáš Cebecauer.

Po vstupe na stránku PV GISu stačí vo vyhľadávacom políčku zadať vašu lokalitu a potom na mape nájsť svoju lokalitu – dom.

Samotné rozhranie PV GISu je pomerne jednoduché. Na obrázku vyššie je päť bodov, kde treba niečo zadať a výsledok sa objaví na novom okne. 1- vyhľadávacie políčko adresy domu; 2 – sklon strechy domu; 3 – otočenie k juhu (0 – čistý juh, – 90  čistý východ, 90 – čistý západ); 4 – zobrazenie grafického priebehu mesačnej produkcie; 5 – ukázať geografický horizont danej lokality. Ja osobne nechávam ostatné hodnoty v základnom nastavení. A to vrátane výkonu FVE – 1 kWp. Pri takomto nastavení vám v tabuľke potom vylezie aj výkonnosť FVE v kWh/kWp. Celkovú produkciu si len vynásobíte vašim výkonom.

Výsledkom tohto výpočtu je výkonnosť FVE v označenej lokalite – na tomto príklade je pri paneloch priamo na streche (sklon 17°) a otočených približne 7° smerom západne od juhu – mi vyšlo 887 kWh/kWp. Teda FVE s výkonom 1 kWp vyrobí za rok 887 kWh. Zaujímavé je aj grafické zobrazenie ročnej produkcie a v druhom grafe beh najnižšieho a najvyššieho Slnka nad horizontom:

PV GIS má vo výbere dva režimy výpočtu, ale odporúčam sa zaoberať iba prednastaveným Climate-SAF.

Slovenský komerčný nástroj pvPlanner

Spolutvorcovia PV GISu po skončení ich misie v JRC sa vrátili na Slovensko. A keďže si uvedomovali všetky slabiny a obmedzenia PV GISu, tak začali pracovať na svojom systéme. A založili svoju spoločnosť GeoModel Solar. Tá sa venuje aj plánovaniu a výpočtom FV produkcie. Ale je to iba jedna z jej činností, ktorá je značne širšia. Viac si o firme prečítajte na ich webe, tu sa budeme venovať iba značne vylepšenej verzii PV GISu, ktorá sa volá pvPlanner.

Oproti predchádzajúcemu výpočtovému modelu má množstvo výhod avšak jednu nevýhodu: je to komerčný nástroj. Je síce celkom lacný – pre profesionálnych realizátorov FVE. Pre ohodnotenie možnosti jednej domovej FVE stačí opravdu PV GIS.

Výhody proti PV GISu sú v celosvetovom pokrytí, v pravidelne aktualizovaných (15 min.) satelitných údajoch o slnečnom žiarení, podrobnejší geografický model (citlivejší raster), vylepšený algoritmus a ďalšie.

Podstatné je, že z  ich webu je možné stiahnuť aj voľné mapy jednotlivých regiónov a porovnať si ako sme na tom napríklad my voči iným regiónom (štátom). A potom si uvedomiť, že sme na tom lepšie ako viac ako polovina Nemecka, alebo celá Veľká Británia. Sme so Slnkom samozrejme horšie ako Španielsko, Taliansko či Grécko.

Koľko máme slnečnej energie na Slovensku?

• Priemerný letný deň – 4 kWh/kWp = 4 hodín plného výkonu

• Krásny slnečný letný deň – 6 až 7 kWh/kWp = 6 až 7 hodín plného výkonu

• Priemerný zimný deň – 1 až 1,5 kWh/kWp = 1 až 1,5 hodín plného výkonu

• Dĺžka takmer nulovej produkcie – Aj viac ako 7 dní

Ostatné mýty 3, 4, 5 a 6. Preto nás ďalej čítajte, na facebooku nám dajte like (ako my Slováci píšeme lajk) aby sme vedeli, že sa vám naše písanie páči. A/alebo ak máte k príspevku alebo téme pripomienky, radi si ich prečítame (rozoberieme) v diskusii alebo vo fóre: Fotovoltické mýty.