Na stránke zatiaľ talianskych Slovenských elektrární a.s. je krátky pohľad na vznik tohto podniku: www.seas.sk. Tieto fakty rozšírim a pridám pohľad na možný vývoj.
Prvá výroba elektriny na území budúceho Slovenska
Prvá elektráreň na území Slovenska bola uvedená do prevádzky v roku 1884 v mlyne rodiny Ludwigovcov v Bratislave a v roku 1889 začala v Krompachoch pracovať prvá vodná elektráreň s výkonom 22kW.
Rozvoj, zlučovanie a znárodnenie
Po roku 1918 prešiel elektrifikačný proces do vyššej tzv. regionálnej fázy. Základným kameňom prechodu od lokálnej k regionálnej systematickej elektrifikácii bol zákon č. 438 z júla 1919, známy pod názvom elektrifikačný zákon. Na jeho podklade vznikali regionálne elektrifikačné podniky s podielom štátu na základnom kapitáli. Zákon poskytoval regionálnym podnikom viacero výhod, najmä daňové úľavy, pôžičky so zárukou štátu, ako aj priame dotácie a právo budovať elektrické vedenia na súkromných pozemkoch. Regionálne podniky mali dokonca právo vyvlastniť starší elektrárenský podnik v prípade, že sa dokázala jeho dlhodobá nerentabilnosť. (hnporadna.hnonline.sk/podnikanie-154/nastup-systematickej-elektrifikacie-v-rokoch-1918-1938-98449)
V roku 1939 vznikla Ústredná kancelária všeužitočných elektrárenských spoločností so sídlom v Bratislave. Bola to príprava na zlúčenie spoločností do celoslovenského podniku. Dňa 5. júna 1942 vytvorili všeužitočné podniky účastinnú spoločnosť Slovenské elektrárne. Primárny rozvod územných elektrizačných sústav tvorili prevažne vedenia s napätím 22 kilovoltov a po vytvorení účastinnej spoločnosti sa postupne budoval 100 kilovoltový prenosový systém. Štát pristúpil k výstavbe hydrocentrál Ilava, Dubnica nad Váhom a Oravskej priehrady.
Po druhej svetovej vojne boli dekrétom prezidenta ČSR znárodnené aj energetické podniky. Znamenalo to prechod všeužitočných elektrárenských spoločností, ako i mestských obecných a súkromných elektrární do celonárodného vlastníctva. V päťdesiatych rokoch prešla znárodnená slovenská energetika celým radom organizačných zmien. Bola vytvorená jednotná elektrizačná sústava. Základným prvkom tejto sústavy bola transformovňa 220/110 kV Bystričany. V roku 1958 sa začala výstavba prvého 400 kV vedenia. V roku 1960 sa dokončila plošná elektrifikácia obcí na území Slovenska (www.k213.cz, hnporadna.hnonline.sk/podnikanie-154/nastup-systematickej-elektrifikacie-v-rokoch-1918-1938-98449, spravy.pravda.sk/domace/clanok/166943-kym-odlozili-do-komory-poslednu-petrolejku/).
Transformácia a vyčlenenie distribúcie
V nádväznosti na Ústavný zákon o československej federácii bola v roku 1969 znovu zriadená vrcholná energetická organizácia na Slovensku – Slovenské energetické podniky, trust Bratislava (SEP). Slovenský oblastný dispečing sa začlenil do výrobnohospodárskej jednotky Slovenské energetické podniky, v rámci česko-slovenskej federácie sa však zachovalo celoštátne dispečerské riadenie výroby z Prahy.
Od roku 1977 bol trust podnikov SEP pretvorený na koncern, ktorý bol členený na koncernové podniky (3 rozvodné, 4 výrobné, 1 stavebnomontážny a 2 koncernové účelové organizácie). Toto členenie trvalo do 30. 6. 1988, kedy sa vytvoril na území Slovenska štátny podnik Slovenské energetické podniky Bratislava. Po roku 1990 boli zo štátneho podniku SEP vyčlenené distribučné rozvodné podniky Západoslovenská energetika (ZSE), Stredoslovenská energetika (SSE) a východoslovenská energetika (VSE), ktoré sa stali samostatnými štátnymi podnikmi. Dnes je ZSE, SSE a VSE 51% kontrolovaných štátom, ale zostávajúcich menšinových podielov a výkonné práva sú v rukách zahraničných investorov, ako sú nemecký E. ON , český EPH, alebo nemecký RWE Group. (www.seas.sk/sk/spolocnost/o-nas/slovenske-elektrarne/historia)
Príprava na privatizáciu
Akciová spoločnosť Slovenské elektrárne, a. s., vznikla v novembri 1994 ako jeden z nových subjektov z majetkovej podstaty a právny následník Slovenského energetického podniku, š. p.
Vláda Slovenskej republiky uznesením č. 758/2000 zo dňa 27. 9. 2000 uložila vykonať reštrukturalizáciu Slovenských elektrární, a. s. Reštrukturalizáciou vznikli tri nové vzájomne nezávislé podnikateľské subjekty: výrobca elektrickej energie Slovenské elektrárne, a. s., prevádzkovateľ prenosovej sústavy Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a. s., a Tepláreň Košice, a. s.
Akciová spoločnosť Slovenské elektrárne bola dňa 21. 1. 2002 zapísaná do Obchodného registra ako nový podnikateľský subjekt, ktorý prevádzkuje jadrové elektrárne, tepelné elektrárne, vodné elektrárne a závod vyraďovania jadrovo-energetických zariadení. (www.seas.sk/sk/spolocnost/o-nas/slovenske-elektrarne/historia)
Začlenenie do skupiny Enel
V júli 2004 Enel predložil záväznú ponuku, ktorú 7. októbra predávajúci vyhodnotil ako „preferovanú ponuku” na odkúpenie väčšinového podielu v Slovenských elektrárňach. Enel vyplatil 839 000 000 € za 66% podiel na základnom imaní Slovenských elektrární. (www.seas.sk/sk/spolocnost/o-nas/slovenske-elektrarne/historia)
Poučenie z histórie
Poučení by samozrejme mohlo byť množstvo. Ja tu vypichnem iba tri fakty:
- Prvá elektráreň na území Slovenska bola uvedená do prevádzky v roku 1884 v mlyne rodiny Ludwigovcov v Bratislave.
- Zákon (rok 1919) poskytoval regionálnym podnikom viacero výhod, najmä daňové úľavy, pôžičky so zárukou štátu, ako aj priame dotácie a právo budovať elektrické vedenia na súkromných pozemkoch.
- V roku 1960 sa dokončila plošná elektrifikácia obcí na území Slovenska.
Týmito troma faktami len chcem dokresliť, že dotácie na energetiku nie sú len aktivitou posledných rokov a už vôbec ich nevymysleli len pre obnoviteľné zdroje. Taktiež, že energetika bola z počiatku vecou jednotlivcov (bohatých, ale jednotlivcov) a štát ju začal centralizovať. A tretí bod ukazuje, že i napriek tomu, že nám sa zdá elektrina ako vec samozrejmá, tak je ešte množstvo ľudí, ktorí si pamätajú keď to nebolo tak jednoduché ako dnes: šťuk vypínačom a je elektrina.
Budúcnosť energetiky?
Odhadovať budúcnosť je veľmi ošemetné, ale skúsim:
- budúcnosť energetiky vidím podobne ako súčasné mobilné siete. Budú jednotlivé územia s komunitnými, privátnymi a samostatnými zdrojmi. Tieto budú pripojené do nadradených elektrických (distribučných) sústav,
- dnešná jedno a dvoj tarifikačná obchodná taktika bude nahradená dynamickými tarifami, ktorá bude podporovaná riadenými spotrebičmi a malými zdrojmi (viď prvá odrážka),
- distribučné a dodávateľské spoločnosti začnú okrem dodávky elektriny (a iných energií) predávať aj technológie na výrobu. Opäť treba vidieť analógiu v mobilnej komunikácii.
Či sa tieto zmeny udejú v priebehu 5 alebo 30 rokov? Som skôr presvedčený, že pod 10 rokov.