U. S. Steel Košice patrí k najväčším podnikom na Slovensku v mnohých ukazovateľoch – veľkosťou obratu, počtom zamestnancov, veľkosťou areálu, ale aj z pohľadu energetiky. Práve energetickú stránku tohto gigantu som rozoberal s jej šéfom – pánom Vladimírom Jackom viceprezidentom pre energie, environment a technické inšpekcie. Divízny závod Energetika je zodpovedným za výrobu a rozvod viac než dvoch desiatok rôznych druhov energií, najmä elektrickej a tepelnej energie, stlačeného vzduchu, pary, rôznych druhov vody a plynov – najmä kyslíka, dusíka a argónu. S cieľom maximálneho znižovania nákladov využívajú energetici aj hutnícke plyny, ktoré vznikajú ako vedľajší produkt pri výrobe koksu, železa a ocele (www.usske.sk).

 

EW: Môžete prosím charakterizovať čo pre tak veľkú spoločnosť znamená energetika?

VJ: Energetika je srdcom, ale aj cievami našej spoločnosti. Energetika pre nás nie je len elektrina alebo zemný plyn. Ide o komplexný model toku energií, kde DZ Energetika zodpovedná za výrobu, distribúciu alebo spotrebu (jej meranie) 29 druhov energií a energetických médií. Okrem elektriny a zemného plynu je to teplo, voda a para, uhlie, ale aj technické plyny ako kyslík, dusík, či argón. Pri výrobe koksu, železa či ocele v závodoch našej prvovýroby sa tvorí aj vedľajší produkt v podobe hutníckych plynov, ktorý je pre nás druhotným zdrojom energie. Dôležitým segmentom je pre nás výroba pary a elektriny. Len priemerná ročná spotreba elektrickej energie našej spoločnosti je okolo 1,6 TWh (celoslovenská spotreba elektriny je približne 28 TWh – poznámka EW), z ktorej si asi 1 TWh vyrobíme sami a zvyšok nakupujeme na trhu s elektrickou energiou.

Zdroj: U. S. Steel Košice

EW: Podľa tohto údaju ste teda na Slovensku asi druhý najväčší výrobca elektriny – po Slovesných elektrárňach. Ak k tomu prirátame ostatné druhy energií, tak na vašich pleciach spočíva veľká zodpovednosť.

VJ: No máte vlastne pravdu. Ale okrem zásobovania našich vlastných potrieb dodávame napr. teplo aj do neďalekej mestskej časti Košice Šaca. Ďalším príkladom je zásobovanie obcí pitnou vodou, ktoré sa nachádzajú po trase od našich studní až do areálu spoločnosti.

Keďže sa hutníctvo radí do kategórie nepretržitej výrobnej prevádzky, je potrebné tento energetický systém riadiť podľa výrobných potrieb spoločnosti. Celú túto operatívu zvláda energetický dispečing, ktorý udržiava tento dynamický a navzájom prepojený systém vo vybilancovanom stave. Jeho úlohou je nielen zabezpečiť všetky potrebné energetické média, ale riadiť ich efektívne, lebo energie sú v U. S. Steel Košice treťou najväčšou nákladovou položkou. Rozhodnutia našich dispečerov zásadne ovplyvňujú cenu našich výrobkov z ocele. Často “centové” rozhodnutia v priebehu hodiny majú státisícový, resp. miliónový dopad v ročnom účtovaní.

Len napr. pri výrobe vlastnej elektriny zvýšenie nákladov o 0,1 €/MWh znamená celoročné zvýšenie nákladov spoločnosti o 100 000€ (1 TWh je 1 000 000 MWh pozn. EW).

Zdroj: U. S. Steel Košice

EW: Súčasný trend EÚ aj Slovenska je energetická efektívnosť. Váš podnik spotrebuje takmer 5 % slovenskej elektriny. Ako sa tieto dva fakty u vás stretávajú?

VJ: Energetická efektívnosť je pre nás dôležitá už dlhú dobu. Ako bolo vidno na príklade vyššie, tak malá zmena má u nás hlboké dopady. Dlhodobo riešime rôzne projekty na zlepšovanie energetickej účinnosti, ale aj ekonomickej udržateľnosti. Z pôvodne šiestich vysokotlakých  parných kotlov na uhlie sme postupne tri prerobili na hutnícke plyny. V časoch RVHP a iných režimov sme mali k dispozícii lacné sovietske uhlie a plyn. Dnes ich kupujeme síce z rovnakého miesta, ale v iných podmienkach, kde už ide o štandardné obchodné vzťahy. Využitie hutníckych plynov nám zásadným spôsobom znižuje náklady našich finálnych hutníckych výrobkov, ale aj náklady na výrobu elektrickej energie. Je však potrebné hľadať rôzne aj na prvý pohľad malé riešenia, ktoré pozitívne prispejú do celkovej energetickej bilancie.

Ako príklad zmeny z opačného konca je aj moja kancelária. Pod stolom mám predlžovačku s vypínačom. Keď odchádzam z práce, tak ju proste vypnem a nemusím riešiť “stand-by” režim počítača. Samozrejme jedna predlžovačka neprináša zásadnú zmenu, ale keď si to znásobíte stovkami kancelárií a počítačov, tak i toto je príklad energetickej efektívnosti.

World Steel Association (svetové oceliarenské združenie, pozn. EW) skoro tri roky analyzovala energetické náklady oceliarenských spoločností takmer celého sveta. Výsledky tejto analýzy hovoria, že spoločnosť U. S. Steel Košice sa nachádza v prvej polovici efektívneho riadenia energií. Nechceme sa a nemôžeme sa s tým uspokojiť.

Preto ideme do hlbších analýz ako meniť naše procesy za účelom znižovania energetických nákladov. Vytvorili sme špecializovaný tým, ktorého úlohou je hľadať možnosti ako zefektívniť spôsob práce pri znižovaní spotreby akýchkoľvek energií. V súčasnosti tento tým už identifikoval 71 možných projektov zvyšovania energetickej efektívnosti. Momentálne ich posudzuje za účelom ich realizácie. Prednosť majú tie najmenej nákladové, často sú to iba organizačné opatrenia. Keďže s minimom nákladov sa dá u nich dosiahnuť vysoká úspora, tak je rozumné ich zrealizovať čo najskôr. V ďalšom sa chceme zaoberať takými projektmi, ktoré majú výrazný efekt, ale už niečo stoja.

Príkladom takéhoto projektu je vytvorenie skúšobnej prevádzky nákladovo orientovaného dispečingu. V súčasnej dobe majú naši energetickí dispečeri prvoradú úlohu zabezpečiť výrobu a distribúciu energií. Avšak pre ich rozhodnutia sa môžu meniť náklady na výrobu. A keďže oceliarstvo je v Európe v nadbytku produkcie, každá zmena ceny železa a ocele sa okamžite prejaví na zmene predaja. Zdraženie sa prejaví okamžite negatívne, bohužiaľ zlacnenie má dlhší reakčný čas. Preto pracujeme na novom informačnom systéme, kde dispečer okamžite uvidí ekonomický dôsledok jeho rozhodnutia.

Ako vidíte, energetika v našom prípade je komplexná záležitosť so značným dopadom na koncový predaj našich výrobkov, ale aj ľudí v regióne.

Rozprašovanie pary nad spekacie vozíky. Zdroj: U. S. Steel Košice

EW: Využívate vo svojej spoločnosti aj obnoviteľné zdroje?

VJ: My skôr využívame tzv. druhotné energetické zdroje, ktoré som už vyššie spomenul. V niektorých častiach našej činnosti vzniká odpad z výrobného procesu, ktorý musíme energeticky zhodnotiť a účelne využiť. Príkladom sú hutnícke plyny, ale takýchto procesov zmeny odpadu na energiu chceme v najbližších rokoch využívať viac a viac. Okrem iného aj v tých 71 projektoch zvyšovania efektívnosti sú ďalšie možnosti ako sa odpad vie stať druhotným zdrojom energie.

Bohužiaľ klasické obnoviteľné zdroje ako Slnko a vietor sú pre nás ťažko použiteľné. Či už vďaka veľkosti našich potrieb, alebo pre ich časovú nespojitosť. Naša výroba beží 24 hodín denne a to ani vietor a ani Slnko nie je schopné dodať. Vodný zdroj energií, vzhľadom na polohu, nie je tiež riešením.

Osobne som toho názoru, že fotovoltika skôr patrí na strechy obytných domov, ako skoncentrovaná na voľné poľnohospodárske plochy po celej republike. Našťastie čas na takéto použitie nastal. Ale ako som už povedal, máme dosť druhotných zdrojov energií a riešení pre blízku či vzdialenejšiu budúcnosť, preto sa klasickými obnoviteľnými zdrojmi zatiaľ v našich podmienkach nezaoberáme.

Vnútro TG5, kde po ukončení investície dôjde k zefektívneniu jeho činnosti. Zdroj: U. S. Steel Košice

EW: Ďakujem za rozhovor.

 

Rozhovor bol autorizovaný.