Dnes som si na SME prečítal rozhovor s pánom ministrom hospodárstva Malatinským. Okrem dlhého popisu čo vlastne s novo nadobudnutým SPP vlastne štát bude robiť, bol rozhovor aj o možnom predaji talianského podielu v Slovenských elektrárniach a.s.
V tejto časti sa riešilo aj financovanie a pokračovanie dostavby 3. a 4. bloku JE Mochovce. Aby sme do slov pána ministra nevnášal svoje zlé pochopenia tak ich ocitujem: ”
SME: Vysoko diplomatickým jazykom ste teraz povedali, že Enel buď katastrofálne nezvládol Mochovce stavať, alebo si posielal peniaze domov do Talianska. Dobre tomu rozumieme?
P. Malatinský: „Enel vykazoval peniaze na riadenie projektu, ktoré sme považovali za drahé a neefektívne. Vy na to môžete používať takú jednoduchú skratku – že si posielal peniaze do Talianska. My v pozícii minoritného akcionára nemôžeme tieto veci ovplyvniť ani úplne kontrolovať. Mali sme s nimi neskutočné množstvo rokovaní. To, že Slovenské elektrárne zostali bez možnosti ovplyvňovať veci, to bol vklad privatizácie z roku 2006. Enel už pri kúpe akcií od štátu deklaroval, že on jadrovej energetike rozumie, vie ju dostavať, má na to schopnosti a kapacity. Dnes sa ukazuje, že nemá, a model, ktorý vytvoril na riadenie tohto projektu, je veľmi neefektívny.“
Čítajte viac: http://ekonomika.sme.sk/c/7246868/malatinsky-taliani-nie-su-schopni-dostavat-atomovu-elektraren-ako-slubovali.html#ixzz35OlYjoy9”
O tom, že schválená (a ešte nie konečná) cena 3,8 miliardy € sa mi nezdá zdvôvodniteľná som písal tu: Atómový zmätok v hlave.
Bohužiaľ z rozhovoru s p. ministrom mi vyvstávajú dva závery: prvý – nanešťastie sa ukazuje, že som mal pravdu, druhý: ministerstvo (alebo konkrétne p. minister) sa ukazuje ako bezradné pri riedení energetiky. Celých 6 rokov nevedeli odhadnúť, že manažment stavby JE je nezvládnutý? Ja len pevne dúfam, že ostatné kontrolné mechanizmy nie sú také zmätené a fungujú. Bol by som veľmi nerád aby sa Slovensko do svetovej histórie zapísalo treťou jadrovou pohromou po spustení 3. a 4. bloku (po Černobyle a Fukušime).