V parlamente sa rokuje o programovom vyhlásení vlády (PVV), celé znenie je tu: www.nrsr.sk tlač 45. V zjednodušenom poňatí je pre OZE a „novú“ energetiku toto programové vyhlásenie dobré. Veď sa jasne vymedzuje aby som citoval: „V rámci zdrojovej základne je to optimálne využívanie domácich zdrojov energie a nízkouhlíkových technológií, ako sú obnoviteľné zdroje energie a jadrová energia.“ – strana 11 v hospodárskej politike.

Takže by sme (tí čo OZE vidia ako jasnú budúcnosť) radi. Okrem jadra, ktoré som rozoberal v jeho 56 % podiele minule, je tam už len OZE. Ale v prípade OZE si treba na rovinu povedať, že musíme OZE deliť na dve skupiny: 1. nové, ktoré sú s cenou produkcie pod Grid Paritou; 2. „staré“ už inštalované, s pomerne dosť vysokou prevádzkovou podporou cez doplatok. A tu však vidím v programovom vyhlásení zásadný problém  pre druhú skupinu. Kým sa k bližšiemu dopadu na tieto dve skupiny dostanem, tak sa pozrieme hlbšie čo píše sa PVV o budúcnosti energetiky:

1. Vláda bude vytvárať podmienky pre dostavbu 3. a 4. bloku jadrovej elektrárne Mochovce. Zanalyzuje možnosti ďalšieho postupu prípravy nového jadrového zdroja v lokalite Jaslovské Bohunice.
2. Vláda považuje dôsledné využívanie regulačného rámca na stabilitu cien energií
3. Pre podporu konkurencieschopnosti priemyslu vláda posúdi možnosti, ktoré povedú k zníženiu koncovej ceny elektriny pre priemyselných odberateľov, a to v súlade s pravidlami EÚ pre oblasť štátnej pomoci.
4. Pri navrhnutých riešeniach a legislatívnych návrhoch bude vláda vyžadovať ich dôsledné posúdenie vplyvu na koncové ceny energií a konkurencieschopnosť priemyslu.
5. Vláda zreformuje systém podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a kombinovanej výroby elektriny a tepla.
6. Budú vytvorené podmienky pre optimálne využívanie obnoviteľných zdrojov energie v energetickom mixe, tak aby boli zabezpečené ciele SR vyplývajúce z legislatívy EÚ.
7. Pri využívaní obnoviteľných zdrojov bude prioritou zabezpečiť nákladovú efektívnosť pri podpore týchto zdrojov s minimalizáciu vplyvov na koncové ceny energie. Vláda vytvorí podmienky pre zvyšovanie energetickej efektívnosti a znižovanie energetickej náročnosti.

Poďme teda k vplyvom na koncové ceny energie. Tu je treba začať to delenie na nové a staré OZE.

Nové OZE

Novo zamýšľané alebo stavané OZE majú zväčša cenu produkcie na úrovni, alebo aj dosť hlboko pod, Grid Paritou (GP). Tak sa nazýva úroveň, kedy celková cena energie za čas produkcie je nižšia ako cena elektriny nakupovanej zo siete (podľa zákonných pojmov zo sústavy). Grid parita ale hovorí o koncovej nákupnej cene. Nie je to o porovnávaní výrobnej ceny rôznych zdrojov.

Fotovoltika je už od roku 2012 – 2013 na Grid Parite. Od roku 2012 formálne: výkupná cena z FV je dosť pod koncovou cenou elektriny, reálne niekde v roku 2013 sa produkčná cena sa už pohybuje pri správnej realizácii pohybuje pod GP. Grafy sú pre FV tu: energiaweb.sk/…/polemika-s-clankom a energiaweb.sk/…/kauza-akcia-1508-sirsie-pohlady/.

Pri malej vode a bioplynu to nie je zatiaľ zhrnuté formálne. K tomu sa niekedy dostanem. Podstatné je, že tieto zdroje sú pod tou Grid Paritou a teda nemajú v princípe veľký vplyv na konečnú cenu elektriny.

„Staré“ OZE

No a tu sme u zásadného problému. Dôležité je si uvedomiť, že podpora pre OZE a KVET je od roku 2009 riešená a vyplácaná na základe zákona a príslušných vyhlášok (najmä z dielne ÚRSO). Každý jednotlivý výrobca z OZE alebo KVET bol „povolovaný“ príslušnou regionálnou distribučnou spoločnosťou. Základne a prvé kritérium bol priestor na „krytie strát vo vedení“. A reálne viacero projektov odmietli.

Skutočne v rokoch 2009 až 2011 bola podpora najmä pre fotovoltiku vysoká – nad, a potom kúsok pod, 400 €/MWh. To je skoro trojnásobok bežnej komerčnej ceny. Ale treba povedať, že cenu si neurčoval výrobca. Vypočítal a stanovilo ju ÚRSO. A verím ich slovám, že po náležitom prieskume trhu a výpočtoch. Zákon stanovil podporu na 15 rokov a cena podľa vyhlášky ÚRSO bola počítaná na 12 ročnú návratnosť celej realizácie.

Neviem, či niekto na MH SR alebo na ÚRSO si urobil analýzu dopadov, to čo chcú robiť pre nové zdroje. Ale asi nie – a rozvoj OZE prosto nezvládli. A jednotliví výrobcovia prosto využili (nie zneužili ako sa skúša prezentovať) legislatívne nastavenie. Podpora je zákonom stanovená na 15 rokov a bez použitia retroaktivity alebo iných klučiek sa nedá zmeniť.

Potom však ale to červené: „Pre podporu konkurencieschopnosti priemyslu vláda posúdi možnosti, ktoré povedú k zníženiu koncovej ceny elektriny pre priemyselných odberateľov, a to v súlade s pravidlami EÚ pre oblasť štátnej pomoci.“ nemá (namal by mať) význam pre staré OZE a KVET.

Ja som často naivný a pevne verím, že to červené vyššie neznamená niečo ako zvýšenie G-komponetu, opakované alebo iné použitie Akcie 1508 a iné tlaky na zníženie koncovej ceny. Lebo zatiaľ roky 2014 a 2015 cez G-komponent a rok 2015 cez Akciu 1508 nepriniesli žiadne zníženie koncovej ceny.

Krátko o vplyvoch na koncové ceny

Je to komplexná (zložitá) záležitosť, ale nedá mi zopakovať:

Silová elektrina na burze klesla zo špičkovej ceny 90 €/MWh na súčasných okolo 30 €/MWh – pokles cez 60 €/MWh. TPS vzrástla z 2 €/MWh na súčasných 22,82 €/MWh – nárast “iba” 20 €/MWh. Rozdiel medzi poklesom a nárastom je okolo 40 €/MWh. Za oba pohyby sú zodpovedné najmä OZE. Tomuto sa však podrobne budem venovať v samostatnom článku.